Zádielská tiesňava je hlboký zárez v planine Slovenského krasu, ktorú do jaskyňami a závrtmi pretkaného pohoria vyhrýzol Chotárny potok.
Práve popri ňom začína náš výlet. Ťažko si predstaviť tú silu, ktorú v sebe skrýva tento nenápadný vodný tok, keď dokázal pokoriť tvrdé skaly a vytvoriť dolinu s hĺbkou viac než 300 metrov.
Celá tiesňava na nás pôsobí veľmi divokým dojmom. Každý kúsok pôdy je obsadený bujnou vegetáciou, ba dokonca niektoré stromy vyrastajú priamo z kolmých brál, pretláčajúc korene cez štrbinky v skalách, pátrajúc po živinách a vode. Neuveriteľné, koľko životaschopnosti a vytrvalosti.
Tiesňava má dĺžku niečo cez 3 kilometre a na niektorých miestach je naozaj veľmi úzka. Bralá dvíhajúce sa kolmo k oblohe udržujú v doline vlhkosť a príjemný tieň.
Ďalšia časť trasy nás dovedie nad tiesňavu, na Zádielskú planinu. Ocitáme sa vrchu tých kolmých skalných stien, na ktoré sme doteraz hľadeli zospodu. A hoci zdola to všetko vyzerá veľmi nebezpečne a exponovane, tu hore má človek pocit, akoby bol niekde dole v nížinách. Chodníček sa vinie veľmi pohodlne, bez väčšieho stúpania či klesania, po nekonečných lúkach posiatych kvetmi.
Náhorná planina je ako prírodné arborétum, s neuveriteľným množstvom rôznych druhov kvetín a rastlín. Ideálne miesto na oddych, posedávanie a povaľovanie.
Na Chotárny potok a úzku vlhkú zelenú dolinku takmer zabúdame. Akoby sa nám chcela pripomenúť, odrazu stojíme na hrane planiny a hľadíme priamo do jej zubatej skalnatej tlamy.
Okruh uzatvárame zostupom po kľukatom chodníčku na hrane Zádielskej planiny s výhľadmi na Turňu nad Bodvou a možno kdesi v diaľke aj na blízke Maďarsko.
Slovenský kras, bolo nám potešením, ešte sa vrátime!
