S cestovkou alebo na vlastnú päsť?
Ťažké rozhodovanie. Nezávislosť, vlastný režim, adrenalín aj pohodička verzus pekne a hlavne bezpečne naplánovaná trasa s kopou cudzích ľudí...
Myslím, že isť na vlastnú päsť na Island je len pre odvážnych. Predsalen, je to riedko osídlená krajina a hľadať tu ubytovanie môže pripomínať skôr hľadanie ihly v kope sena. Na stanovanie je zas dosť zima. Okrem toho, nikdy nemôžte tušiť, aké prekvapenie si pre vás ostrov pripraví (či už je to hmla, fujavica, brod cez rieku alebo nebezbečná cesta).
Ale čo ak nechcete byť viazaný na ďalších 30 ľudí a vyvážať sa v autobuse? Všetko sa dá. Islandská cestovka Nordic Visitor vám dokonale pripraví vašu dovolenku. Naplánuje trasu, vypichne najzaujímavejšie miesta, zajedná ubytovanie po celom Islande a zabezpečí požičanie terénneho auta, z ktorým hravo zvládnete aj taký tvrdý oriešok ako sú islandské cesty. Okrem toho vám požičia mobil, z ktorého im môžete v prípade problémov počas cesty kedykoľvek zavolať. Všetky vybavovačky za vás zariadia iní a vy sa môžete spokojne a bezstarostne pustiť do spoznávania tajov Islandu.
Z každého rožku trošku
Dnes som pochopila, že Island ani zďaleka nie je nudný či monotónny. Počasie bolo krásne, priam ideálne, akoby sa príroda predvádzala. Show sa mohla začať.
Prvé číslo - miesto, kde sa Amerika od Európy vzďaľuje každý rok o 2 cm, Thingvellir. V tomto bode sa nachádza rozhranie medzi európskou a americkou litosferickou doskou. Keby ste o tom nevedeli, poviete si : „Aha, normálna dolina!" Ale keď človek vie, že prechádza kaňonom, kde priam očividne cítiť silu našej Zeme, prechádzka roklinou naberie úplne iný rozmer. Ktovie, či sa tu raz Island rozdelí na dve polovice...
Druhým účinkujúcim bol Geysir, ktorý dal meno všetkým gejzírom na svete a jeho menší brat Strokkur. Geysir je druhý najväčší gejzír na svete, vystrekuje až do výšky 80 m. škoda len, že je činný len po veľkých zemetraseniach, pravidelne naposledy do roku 1930. V roku 2000 síce raz vytryskol, no to len do výšky 4 - 8 metrov. Turistom tak nezostáva nič iné, len obdivovať jeho kráter, bublajúcu vodu a horúce pary, ktoré z neho stúpajú. Alebo si vystačiť s jeho spoločníkom, gejzírom Strokkur, ktorý síce vystrekuje do výšky „len" 30 m, ale aj tak je ohromujúci. Každých približne 8 minút sa na dymiacom jazierku objaví tyrkysová bublina a následne obrovský prúd vody, ktorý vám, ak vás zasiahne nepripravených, môže spôsobiť aj chvíľkové zastavenie srdca. Okolo gejzíra postáva dosť veľa ľudí, ktorí netrpezlivo čakajú s foťákmi v rukách, dúfajúc, že sa im podarí zachytiť prírodný div priamo v akcii. Jednoducho, pre bežného Slováka naozaj netradičný pohľad.
Zlatým klincom programu bol pre mňa jednoznačne vodopád Gullfoss. Jeho mohutnosť a sila sa slovami a ani fotkami popísať nedá. Pri pohľade naň som mala pocit, akoby som bola niekde pri Viktóriiných alebo Niagarských vodopádoch.
Poslednou zástavkou boli termálne prameňe Hveravellir. Opäť to tu bublalo, dymilo, syčalo a smrdelo sírou. Niektorí ľudia sa aj kúpali, my sme sa len poprechádzali. Možno takto to na Zemi vyzeralo kedysi dávno, keď sa naša planéta ešte len formovala.
Menej cesta, viac necesta
Špecialitou Islandu sú tzv. gravel roads, čiže kamenné, hlinou spevnené cesty, na ktorých by ste s obyčajným osobným autom asi nepochodili (aj keď stretli sme aj takých odvážlivcov), ktoré vedú cez vnútrozemie, do vrchov alebo na miesta kde zablúdi len málokto. My sme po nich dnes prešli asi 150 km a poviem vám, taká vytrasená som už dávno nebola. Zvyknúť si na to, že idete po ceste, na ktorú by ste v našich končinách určite neodbočili, na ktorej vás aj v terénnom 4X4 aute nadhadzuje ako na trampolíne, a ktorá je samý kameň a samá jama, chvíľku trvá. Ale stojí to za to. Dostane vás na miesta, ktoré vyzerajú ako vymyslené, ako z fantasy filmu, na miesta nad ktorými len neveriacky krútite hlavou a miniete na ne celú baterku vo foťáku..
Pokračovanie čoskoro..
