Ráno zaleje krajinu mäkkým svetlom. Všetko, čo mu príde do cesty premení v dlhočízny tieň. Na jeho lúče netrpezlivo čakajú rastliny, zvieratá a aj turisti ako my piati. Dnešný deň sme nazvali oddychovým. Nečudo, že nám do oka padol kopec Rastkogel, čo po nemecky znamená Oddychový vrch. Po vyhliadkovej ceste Zillertaler Höhenstraße sa vyvezieme na opustené parkovisko a vydáme sa smerom k Rastkogelhütte.
Po hodine chôdze dorazíme k chate. Zo všetkých strán sa ozýva bučanie kráv. Východ slnka je ako budík pre miestneho farmára. Musí sa poponáhľať, podojiť všetok dobytok a vypustiť kravičky nazbierať cenné látky z čerstvej horskej trávy. Mlieko potom zvezie dole do doliny, do mliekarní a obchodov. Slnko ešte narýchlo dosúša posledné kvapky rosy na steblách trávy a hostina je pripravená.
Dnes slniečku v púti oblohou zavadzá len zopár oblakov. Prekrásne modré nebo sa zrkadlí v horských plesách.
Všade okolo nás sú kvety všakovakých druhov. Modré, žlté, biele, ako v arboréte. Keď slnko pohladí úrodnú zem, dejú sa zázraky.
Čím sme k slnku bližšie, tým vidíme do väčšej diaľky. A tým intenzívnejšie cítime pichanie jeho lúčov na našich čelách.
Na vrchole Rastkogelu je rušno. Veď to poznáte, čím menej mrakov na oblohe, tým viac turistov v horách.
Cestou dole nám začína byť poriadne teplo. Slnko malo už dosť času, zohriať studené skaly. Teplý vzduch z dolín začína stúpať do výšok a meniť sa na malých neškodných barančekov. Človek by ani neveril, že pri správnych podmienkach dokáže z takýchto nevinných baby-mráčikov vyrásť hrozivý a rešpekt vzbudzujúci búrkový obor.
Zostup začína byť čoraz nepríjemnejší. Zisťujem, že slnko je síce dobrým spoločníkom, ale keď je s vami príliš dlho a príliš intenzívne, zmení sa na nepriateľa, pred ktorým sa nedá ukryť. Cítim, ako mi hlavu trhá na kusy a ako sa zo mňa strácajú posledné zvyšky vody. No nemôžem s tým nič robiť, musím kráčať ďalej.
Keď zídeme k autu, už tuším, že som silu slnka podcenila. Klobúky a šatky na hlavách mojich spolupútnikov asi predsalen neboli len na parádu.
Slnko bez slova zachádza a ja ležím so zimnicou v posteli. Nasledujúce dni viac trpím ako si užívam dovolenku. Bolesť hlavy, teploty, žalúdočné problémy, únava. A potvora slnko svieti ďalej a veselo sa usmieva na nič netušiacich ľudí bez pokrývky hlavy. Nie a nie prestať, nie a nie nechať nám vydýchnuť.
Myslím, že toto leto to naozaj trošku prehnalo.
