Hlavná dedina Islandu
Hoci je Reykjavík hlavným mestom Islandu, rozhodne to nie je žiadne veľkomesto. Žije tu približne 200 tisíc obyvateľov a svojím vzhľadom aj atmosférou to tu človeku pripomenie skôr pokľudné prístavné mestečko alebo väčšiu dedinu.
Dominantou a aj najvyššou budovou je kostol, veľmi netradičný a naozaj pekný.
Od neho sa rozbieha niekoľko uličiek, lemovaných farebnými domčekami, kaviarničkami a obchodíkmi. Výhodou je, že za pár minút sa pešo dostanete prakticky hocikam v centre.
Za pozretie určite stojí aj prístav, so svojou charakteristickou vôňou rýb a soli a výhľadom na oceán a nespútané drsné vrchy na polostrove oproti mestu.
Netradičný pohľad sa vám, naskytne pri radnici, ktorá je doslova pod nadvládou čajok.
Papuchalkovia
Na Islande ich žije až 10 miliónov. Ukrytí v dierach v skalách, čľapkajúci sa v studenej vode, schopní ponoriť sa za potravou do hĺbky okolo 10 metrov. Tieto 25centimetrové vtáčiky sú pre turistov veľkou atrakciou. Žijú na neďalekom ostrove a rôzne agentúry ponúkajú výletné plavby za účelom bližšieho spoznania týchto rozkošných stvorení. Ani my sme neodolali ich šarmu, nechali sa odviezť priamo až k ich majestátnemu sídlu medzi skalami a keď sme k tomu pridali aj náš ďalekohľad, mali sme ich naozaj priamo na dlani. Loď bojovala s dosť veľkými vlnami, nadhadzovala sa zo strany na stranu a tí, čo opovážlivo zostali na vonkajšej palube sa na pevninu vracali mokrí, akoby práve vyšli zo sprchy.
Modrá lagúna
Prišlo mi to celé akési absurdné. Pršalo, fučalo, bola zima... A my sme mierili na ževraj svetoznáme (nikdy doteraz som o ňom nepočula) kúpalisko. Po vystúpení z autobusu som sa cítila skôr ako bádateľ na Mesiaci ako letný dovolenkár. Ocitli sme sa doslova uprostred ničoho (teda ak nerátam tú kopu čiernych lávových kameňov).
Po niekoľkominútovom boji s vetrom a dažďom sme boli konečne v teple, v modernej budove Modrej lagúny. Toto kúpalisko vzniklo na horúcom prameni, ktorý vyviera kdesi z útrob Zeme. Ľudia z celého sveta sem chodia za oddychom, ale aj zo zdravotných dôvodov. Táto voda má totiž osvedčené priaznivé účinky na liečbu lupienky.
Po vstupe do bazéna sme chvíľu premýšľali, prečo sa lagúna volá modrá, v tomto pochmúrnom počasí bol voda skôr sivobiela. No zážitok z kúpania bol dokonalý. Ako vo vymyslenom svete. Biela voda, teplučká a slaná, na dne jemný čierny piesok. Všade okolo vás lávové pole a v diaľke akési zvláštne vrchy. Je vám príjemne teplo, hoci prší a nad hlavami vám duje silný vietor. A k tomu tá sírová vôňa. Ako kúpanie pred bránami pekla...
S počasím na Islande nemožno bojovať, treba s ním žiť
Už po prvom dni na Islande je mi jasné, že na počasie sa tu spoľahnúť nedá. Ráno je pekne, poobede prší a podvečer sa zase ukáže modrá obloha. K tomu celkom slušná kosa (na to, že je leto a človek je zvyknutý na horúčavy, kúpaliská a zmrzlinu) a silný vietor... Treba to asi brať s rezervou. Tak ako všetci domáci. Nebojovať s prírodou, s počasím, nenadávať naň, ale rešpektovať ho a tešiť sa z neho, bez ohľadu na to, či práve svieti slnko alebo leje ako z krhly.
Pekne to vystihla situácia, keď dnes poobede začalo popŕchať a my sme ako typickí rozpišťaní Slováci drkotali zubami pod strechou, keď z reštaurácie oproti nám vyšiel mladý čašník. Pri pohľade na nás sa pousmial a vyšiel na ulicu, celú mokrú a ligotavú. Pozrel hore, na roztopašné kvapky, ktoré mu čoskoro premočia celé vlasy aj šaty, šťastne sa usmial a povedal: „I love it!"
Pokračovanie čoskoro...
