Celá cesta sa niesla v znamení lúčenia sa s Nórskom. Poslednýkrát sme videli fjord (ak nerátame Oslofjord), poslednýkrát sme sa previezli trajektom a prešli sme cez posledné pohorie.
Po asi dvoch hodinách sme si dali pauzu na najväčšej náhornej plošine v Európe - Hardangervidda. Zaberá územie veľké takmer ako desatina Slovenska a žije na nej najpočetnejšia kolónia sobov. Taktiež je to aj najväčší národný park v Nórsku. Vystúpili sme na parkovisku a po úzkej turistickej cestičke sme sa vydali na prechádzku do tejto ľudoprázdnej pustatiny.
Nikde nič, len tráva, lišajníky, pár jazier a hnusné otravné komáre. Prechádzka po tejto monotónnej rovine sa nám po všetkom, čo sme tu zažili zdala byť nezaujímavá a nudná. Vyšli sme preto len na nízky kopček kúsok od parkoviska, zjedli vrcholovú čokoládu a ďalej pokračovali v ceste.
Nebo sa zatiahlo, ba dokonca začalo aj hrmieť a blýskať sa. Po viac než týždni sa po skle nášho auta začali kotúľať obrovské dažďové kvapky.
Za mestom Geilo sme sa ubytovali. Keďže je to jedna z našich posledných nocí v Nórsku, dopriali sme si nádhernú veľkú chatku za 700NOK. Urobili sme si slávnostnú večeru (brokolicu s vajíčkom) a zahrali volejbal. Zajtra nás čaká posledný plnohodnotný deň v Nórsku:((.
Pokračovanie zajtra:)
