Takže...predsa sa to podarilo!!! Po štyroch dňoch únavnej cesty sme sa konečne dostali do Nórska! O desiatej ráno náš trajekt pristal v prístave v Oslo a my sme sa ocitli v krajine sobov, losov, pižmoňov a trolov. Od dnešného dňa budeme na ruch veľkomiest a šum civilizácie tak nanajvýš spomínať a namiesto nákupných prechádzok budeme spoznávať hory a lesy tejto krajiny.
Určite to nebude jednoduché... Veď už po prvých kilometroch na nórskych cestách sme zažili prvú väčšiu krízu. Mama kričala, že ideme príliš rýchlo, že cesta je príliš hrboľatá a príliš dlhá. Ocko zúril, že mama zúri. Ja som začala pochybovať, či som urobila dobre, že som na túto dovolenku vôbec šla. A Andrej len ticho trpel. Všetko sa ešte zhoršilo, keď ocko našiel na vysoký odskok na ceste, naše auto vyletelo do vzduchu a následne tvrdo dopadlo na asfalt. Mama okamžite chcela, aby sme zastali (veď čo ak sme zlomili nápravu?), ocko však pokračoval ďalej. No proste, kríza ako vyšitá... Hrôza!
Po tom, čo zasvietilo slnko a mraky sa roztrhli, aj nám sa nálada rýchlo zlepšila. Pri divokom horskom potoku, ktorý tiekol priamo popri hlavnej ceste sme si uvarili sáčkovú hrachovú polievku, napásli sme sa čučoriedok a povystierali si stŕpnuté končatiny. Naši si dali kávu a všetko bolo znova OK.
V meste Fagerness sme dokonca stretli aj jedného Slováka. Bol z Michaloviec a mal krikľavo oranžové nohavice. Vyzeral ako smetiar.
Na noc kotvíme v drevenej chatke v campe Fossen. Výborne sme sa najedli (špagety - mňam!) a boli sme aj na prechádzke. Zistili sme, že tu majú mega ďatelinu a mega hríby, na strechách trávu, nemajú ploty a poštové schránky pre všetky usadlosti na laze sú na rázcestí pribité na drevenej doske (pošta je voľne dostupná pre každého prípadného záujemcu:-)) Zajtra pokračujeme smerom na národný park Jotunheimen.
Pokračovanie zajtra:-)
