Ľudia sa hrnú dole nákupnou ulicou, niektorí obvešaní nákupnými taškami, iní so zaklonenými hlavami obdivujúci architektúru. Jedni aj druhí, predvianočnej atmosfére sa nevyhnú. Pouliční umelci vyhrávajú koledy, každý s rozličnou mierou harmónie a uchulahodnosti. Predavači vo vianočných stánkoch sa zoširoka usmievajú, miešajú nápoje, otáčajú klobásky a presviedčajú, že kúpiť vianočný darček práve v ich stánku je to najlepšie, čo môžete urobiť.
Masa ľudí nás nenásilne posúva až do prístavu Nyhavn. A slnko čaruje. Dotýka sa predmetov okolo seba a roztápa všetku melanchóliu a monotónnosť. Farby pod jeho dotykom rozkvitajú, mäknú.
Z prístavu sa necháme viesť zvukmi trúbok a bubnov až ku kráľovskému sídlu Amalienborg, kde sa chystá výmena stráží. Predstava, že za múrmi týchto stavieb žije skutočná živá kráľovná ma fascinuje. Ako dieťa som často premýšľala, ako vyzerá život človeka, ktorý sa narodí do kráľovskej rodiny. Smie sa kamarátiť s kým chce? Môže chodiť kam chce? A čo ak vôbec nechce vládnuť a sníva o celkom inom zamestnaní, napríklad, že bude učiteľ?
Asi nemá na výber. Tak isto, ako sa nemôže sťažovať socha Malej morskej víly, že má škaredý výhľad a že ju neustále otravujú turisti alebo socha pri Frederiks Kirke, ktorá počas rekonštrukcie skončila za unimobunkami.
Malá morská víla posedáva na kameni na pobreží kúsok od pevnosti Kastellet, ktorá je vybudovaná do tvaru hviezdy a možno v nej nájsť niekoľko zaujímavých budov a hlavne krásny park s výhľadmi na more.
More. Svojím spôsobom ľudí priťahuje. Ukľudňuje, fascinuje, vyvoláva rešpekt. V každom prímorskom meste sú promenády na pobreží jedným z najobľúbenejších miest. Prechádzky za škrekotu čajok a zvukov vĺn udierajúcich do betónu, vôňa soli a rýb. Človek sa cíti o čosi šťastnejší a slobodnejší.
O slobode by veľa vedeli rozprávať ľudia z Christianie. Je to štvrť, ktorej obyvatelia sa vyhlásili za samostatnú, od Kodane nezávislú, oblasť s vlastnými pravidlami a zákonmi. Žijú tu najmä hippisáci, považujú sa za samostatný národ, platia vlastnou menou a žijú najmä z príjmov z predaja domácej zeleniny, hand-made výrobkov, organizovania rôznych podujatí a v neposlednom rade aj z predaja drog. Ten je síce nelegálny, ale dánskou vládou ticho tolerovaný, keďže existencia takejto “rarity” je veľkým lákadlom pre turistov z celého sveta.
Keď slnko klesne nižšie k obzoru, z ulíc Christianie sa radšej vytratíme a vrátime sa do mainstreamového centra mesta. Hoci atmosféra na vianočných trhoch môže byť miestami gýčová a hektická, vôbec nám to nevadí, lebo aj to patrí k predvianočnému obdobiu. Chytíme sa za ruky a spokojne sa necháme pohltiť vysvietenou a rozvoňanou Kodaňou.
