reklama

Stile Italiano (Talianske Dolomity)

Hoci hlavným cieľom našej dovolenky sú rakúske Alpy, nemohli sme odolať príležitosti nakuknúť aj do neďalekých slávnych talianskych Dolomitov. Sme predsa od nich len čosi vyše 100km! Takto na dosah ich asi už v najbližšom čase mať nebudeme... Tak hor sa do Talianska!

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Skoro ráno sme naskočili do auta a vyrazili, pozorne sledujúc ceduľky so symbolom I ako Italy. Na rakúskej strane sme sa nechali rozmaznávať širokými kvalitnými cestami a malebnými pohľadmi na alpské dedinky. Čím bližšie sme však k „južanom", tým je cesta užšia a kľukatejšia. Tesne pred hraničným (a vlastne aj horským) priechodom Stallersattel je dokonca tabuľka, oznamujúca, že z rakúskej strany sa hore môže ísť vždy len prvých 15 minút každej hodiny aby sa na uzulinkej ceste autá náhodou nestretli s protiidúcimi Talianmi, ktorí zas majú prejazd povolený vždy od trištvrte do celej. Cestička je totiž taká úzka a kľukatá, že kolízia by tu asi nedopadla dobre.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Už po prvých zákrutách mám dosť. Nie som zrovna ten typ človeka, čo sa vyžíva v cestách typu Šturec a spol. A môj žalúdok tiež nie je ten typ... Preto som uvítala prestávku pri jazierku, tesne po prechode k Talianom.

Obrázok blogu

Jazerko, kačičky, kopce, ranná hmla... Proste idylka:)

To som však ešte nevedela, že to nebol dnes ani zďaleka neboli jediné zákruty, ktoré budem musieť rozdýchavať. Po pravde, väčšinu dňa sme strávili v aute, práve na takomto druhu ciest. Dohromady sme prekonali prevýšenie 5000m a priemernú rýchlosť sme mali 30km/h. Uf!

K prevýšeniu a prezákrutovaniu veľkou mierou prispelo aj to, že sme sa rozhodli prejsť cez vyhliadkovú cestu cez tri sedlá, ktorá nás mala previesť okolo pohoria Sella ( jedna z častí Dolomitov). Začína v meste Corvara a vedie cez Passo Gardena, Passo Sella a Passo Pordoi. Škoda, že boli oblaky a kopce sa nám moc neukázali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Passo Gardena

Obrázok blogu

Pohľad z auta na hmlou zahalené Dolomity

Obrázok blogu

Tajomné, no nie?

Z Passo Porodi sme sa vybrali na krátku obhliadku terénu a vyšplhali sme sa do výšky 2950mnm na vrchnú stanicu lanovky - Sass Pordo. Pôvodne sme plánovali, že dnes pokoríme aj hranicu 3000mnm a vyšplháme sa na vrch Piz Boe, no keďže v hustej hmle by sme z výstupu asi nič nemali, nechali sme to radšej tak.

Obrázok blogu

Passo Porodi

Obrázok blogu

Opäť parkovisko na Passo Porodi

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Všakovaké krásne kvetinky

Obrázok blogu

Cesta hore

Obrázok blogu

Lanovka vás vyvezie do výšky 2950mnm

Obrázok blogu

Toto miesto je východiskovým bodom viacerých ferrát

Obrázok blogu

Cesta do pekla?

Obrázok blogu

Po ceste sme stretávali veľa ľudí s úväzmi a prilbami, Dolomity sú totiž raj pre ferratistov (ľudí využívajúcich reťazami a inými pomôckami zabezpečené chodníky).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naším ďalším cieľom bolo turistické centrum tejto oblasti - Cortina. Cesta tam bola pre mňa opäť utrpením a pre chlapov rajom. Znova ostré zatáčky a veľké stúpanie... Museli sme totiž prekonať ďalšie sedlo - Passo di Falzaregopass.

Obrázok blogu

Pohľad na Cortinu

Nemohla som sa dočkať, keď konečne vystúpime z auta. Čakala nás prehliadka Cortiny. Mesto je to pekné, plné luxusných obchodov, drahých hotelov a reštaurácií. Zhodou náhod sa tu práve konali aj automobilové preteky veteránov, takže chlapi si opäť prišli na svoje.

Obrázok blogu

Kostol v Cortine

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Preteky veteránov

Obrázok blogu

Jeden z najvychytenejších hotelov v meste

Po dlhej ceste sme boli všetci vyhladnutí a už sa nám zbiehali slinky na prvú taliansku pizzu. To sme si však neuvedomili, ako to tu funguje. Keďže bolo kúsok po tretej všetky reštaurácie v meste boli zatvorené. Ževraj siesta! (Ktorá mimochodm v niektorých podnikoch trvá aj od 12.30 a ž do 18.00). Neuveriteľné, ale nenajedli sme sa. Hoci sme boli priamo v najväčšom centre Dolomitov.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tak trochu sklamaní, trochu nahnevaní, pokračovali sme teda v našej ceste ďalej - k jazeru Lago di Misurina, od ktorého je prenádherný pohľad na známe Tre Cime.

Obrázok blogu

Tre Cime di Lavaredo

Obrázok blogu
Obrázok blogu

Romantika pri Lago di Misurina

Domov, do Matrei sme pokračovali cez Toblach. A nakoniec sme sa dočkali aj tej vytúženej „talianskej pizze". Bolo to síce v meste z naozaj „talianskym" menom (Toblach) a v pizzérii s rýdzym „talianskym" názvom (Pizzeria Hans), obsluhoval nás čašník hovoriaci po nemecky, ale pizzu mali predsalen dobrú:)

Pokračovanie čoskoro:)

Martina Paulenová

Martina Paulenová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  1 682x

Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík:  Veselo aj vážne o materstveZo životaNa zamyslenieZ medicínyNaše krásne SlovenskoBežeckéZ cestovania po sveteNajväčšia umelkyňa, prírodaZ rozprávania starých rodičovPutovanie po Nórsku - 2008Island 2010Alpy 2011Alpy 2012Alpy 2013Alpy 2015Wachau - Dolné RakúskoViedenské zápiskyZápadné pobrežie KanadyNezaradenéSúkromnéTuristika s deťmi

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu