Pri salaši Oberissalm, na parkovisku, ma konečne ovalí studený vzduch a zbadám akéhosi zatúlaného králika, poskakujúce sliepky a prežúvajúce kravy roztrúsené všade naokolo. Zaťahujeme si šnúrky vibramiek a vydávame sa na našu prvú tohtoročnú alpskú túru. Tentoraz sme sa vybrali do Tirolska, kúsok od Innsbrucku. Bývame v malebnej dedinke Neustift im Stubaital.
Takto zarána je ešte chladno, ale rýchlo začíname cítiť, ako sa nám celý organizmus zohrieva a dych zrýchľuje.
Najprv nás čaká výstup o 400 výškových metrov na Franz-Senn-Hütte a potom ďalších 800 metrov do výšky na Rinnenspitze, ktorý vyčnieva až do 3000 m.n.m.
Na Franz-Senn-Hütte sme čo nevidieť. Je to východiskový bod pre mnohých turistov a takisto ferratistov, ktorí sa odtiaľto vydávajú na zaistené „klettersteigy". Ocitáme sa v srdci krásnej doliny a po jej stenách sa budeme šplhať k oblakom.
Čím sme vyššie, tým viac cítime, že naše krvinky, zvyknuté na exkluzívne zásoby kyslíku u nás na Slovensku, začínajú mať problém so zásobovaním naplno vyťažených svalov. Telo sa bráni, dýchame stále rýchlejšie a oddychujeme stále častejšie.
Som celkom rada, keď sa pred nami objaví zaistený úsek so stupajami v skale a reťazami. Aspoň budem menej rozmýšľať nad tým, ako už nevládzem. Štverám sa hore a kdesi z výšky počujem bratov hlas: „Tak toto je krásne!" A tak sa ponáhľam, celá netrpezlivá.
To čo zbadám, mi priam vyrazí dych. Kúsok pod nami je hrozivý veľký ľadovec, z ktorého až tak sála nebezpečný chlad. Cítim pred ním obrovský rešpekt. Ťažko to popísať alebo odfotiť, tú silu treba len vidieť na vlastné oči.
Od vrcholu nás delí už len pár metrov. Začína sa zmrákať. Nemáme čas na dlhé posedávanie na Rinnenspitze, je čas ísť dole.
Dažďu sa však nevyhneme. Krajina naberá opäť iný nádych a keď sa znovu začína objavovať slnko, všetko sa ligotá ako kúsky rozbitého zrkadla.
Na Franz-Senn-Hütte najprv nakŕmime seba a potom aj králikov, ktorí sa pasú pri chate. Počasie sa ako mihnutím čarovného prútika zlepší a tak si zostup môžeme v pokoji vychutnať.
Kravy sa tak ako ráno stále pasú a v ústach prevaľujú šťavnatú trávu. Ich srsť sa leskne v lúčoch pomaly klesajúceho slniečka.
Myslím, že keby som bola krava, tak práve tu chcem žiť.
