Naša plánovaná trasa: Grawa Alm - Sulzenau Hütte - Großer Trögler - sedlo Beiljoch - Sulzenau Hütte - Grawa Alm. Celkové prevýšenie približne 1600m.
Grawa Alm je salaš postavený na veľkej rovnej planine, ktorá rozdeľuje výstup z parkoviska k Sulzenau Hütte približne na polovicu. Keď sem prichádzame, farby sú ešte ospalé, lúče slnka nestihli preniknúť tak hlboko. Aj tak je to krásny pohľad. Pripadá mi to ako vstup do čarovného sveta a my ako pútnici plniaci nejakú ušľachtilú úlohu. Šedavý potok, vodopád, sivé kravy, lesklá tráva.
Každým krokom vyššie cítime, že slnko je neďaleko. Čoskoro už žmúrime oči, vyzliekame si mikiny a po tvári nám tečie pot. Nebo, ktoré sa javilo šedavé zrazu nadobudne sýto modrú farbu.
Sulzenau Hütte tvorí vstup do ľadovcového sveta. V diaľke sa už črtá, ten veľký biely pán.
Aj ovce si vedia vychutnať pekné výhľady:).
Ovce sú tu v alpách skoro všade, aj na miestach, kde by ste ich vôbec nečakali. Na skalách a v takých nadmorských výškach, že musíte rozmýšľať nad tým, či to náhodou nie sú kamzíky, ktoré sú za ovce len zamaskované. Jedna z takýchto ovečiek - turistiek nám celkom zdvihla adrenalín v krvi, keď na nás spustila veľkú ostrú skalu. Len - len, že sme sa jej stihli vyhnúť!
Každý krok nás posúva bližšie k nášmu cieľu. Ako motiváciu máme posledné metre k vrcholu výhľady všade dookola.
A sme hore! Vitajte na Großer Trögler, výška 2902 m.n.m. Na jednej strane je výhľad na ľadovec, na druhej do susednej doliny.
Posedíme, oddýchneme si a po zostupe niekoľkých stovák výškových metrov opäť stúpame, tentoraz do sedla Beiljoch. Je celé posiate vežičkami z navŕšených kameňov, pod nimi polihujú oddychujúci ľudkovia.
Aj my regenerujeme. Čaká nás zostup cez ľadovcovú dolinu.
Túto trasu všetkým vrelo odporúčam! Je naozaj pastvou pre oči.
Prechádzame priamo popri ľadovci. Kusy ľadu sa odlamujú do plesa, z ktorého dole skalami tryská dravý vodopád. Studený vzduch, ktorý cítime na tvári nás núti cítiť veľký rešpekt. A údiv, keď vidíme značky na skalách, ktoré spomínajú na to, pokiaľ ľadovec siahal ešte pred pár rokmi. Neuveriteľné, ako rýchlo sa stráca! Bude tu ešte, keď sem prídu tí po nás?
Ďalším dezertom pre oči sú zvláštne dúhové skaly. Čierna, červená, hnedá, zelená, oranžová... Nájdete tu takmer celé farebné spektrum. Niekedy sa čudujem, aké rôznorodosti má pre nás naša Zem pripravené.
V tejto farebnej oáze svieti kúsok čiernobielosti. Oproti nám sa vybralo stádo kôz. Všetky do jednej majú polovicu tela bielu a polovicu čiernu. Vyzerajú, akoby si zadok namočili vo vápne.
Po dúhe na skalách a black and white kozách nás čaká ďalší farebný zážitok. Tyrkysové pleso, také ako z reklamných prospektov, no naozajstné.
Na Sulzenau Hütte prichádzame presýtení zážitkami. Je čas na slnenie, ochutnávanie miestnych dobrôt a nasávanie všetkej tej pohody.
Kiežby zapadajúce slnko zapadalo ešte o čosi pomalšie a my nemuseli pokračovať v dlhom zostupe k autu, kiežby sme túto chvíľu mohli prežívať ešte aspoň o kúsok dlhšie...
