Krimmlské vodopády sa nachádzajú na rozhraní Vysokých Taur a Zillertalských Álp a podľa niektorých zdrojov sú najvyššími vodopádmi v Európe a piatymi najvyššími na svete. Mne toto tvrdenie príde tak trochu odvážne, keďže vodopády majú 3 stupne a najvyšší z nich ani nie je v jednej línii s ostatnými dvoma. Každopádne, celkové prevýšenie, ktoré všetka tá voda musí prekonať je 380m a to je už naozaj pekné číslo.
Môj prvý dojem z tohto miesta bol: Uf, prečo je tu toľko ľudí? A odkiaľ vypúšťajú všetkých tých dôchodcov?
Všade je plno ľudí, všetci ich chcú vidieť...
Naozaj, keďže táto atrakcia je od cesty ľahko dostupná a medzi ľuďmi veľmi obľúbená, pripadáte si tu tak trochu ako na Václaváku. Pri vstupe vás skásnu a potom sa už môžete v zástupe ďalších stoviek návštevníkov vybrať po kvalitnom a pohodlnom chodníčku popri vodopádoch až k im vrchu. Cestou vás čaká niekoľko vyhliadkových plošiniek, z ktorých vidíte všetku tú masu vody stále z inej perspektívy.
Tak to sú oni, Krimmlské vodopády
Cesta je lemovaná mnohými vyhliadkami, nech si vodopády môžete obzrieť zo všetkých strán
Na jednom mieste sa voda odrážala od skál a vytryskovala na všetky strany
Po približne 1,5 hodine sa dostanete k reštaurácii na vrchu vodopádov. Tam je ľudí stále hojne, aj keď niektorí to už zrejme po ceste vzdali.
Keď po ceste hore vyhľadnete, tu sa môžete posilniť
Ak máte kondičku aspoň ako tak v poriadku, odporúčam ísť sa pozrieť aj na miestny salaš Veitn Alm, ktorý je od vrchnej kaskády vodopádov vzdialený asi ešte hodinu. Cesta vedie popri krásnom potôčiku a ako odmena vás čaká čerstvé kravské mlieko, pravý syr a chlebík zo slaninkou, ktoré môžete na salaši ochutnať.
Popri potoku si ľudia postavali skalných trpaslíkov
Salaš Veiten Alm
Možno práve z tejto kravičky je syr a mlieko, ktoré si na salaši môžete kúpiť
Mňam, slaninka:)
... a chutný čerstvý kravský syr
Takéto salaše sa v Alpách už nachádzajú len málokde a väčšina z nich je práve tu, vo Východnom Tirolsku. Ľudia totiž pod vplyvom dnešnej modernej doby opúšťajú svoje pôvodné obydlia a z mnohých salašov ostávajú len ľudoprázdne ruiny bez života. Vidieť, že aspoň pár jedincov stále zachováva tradíciu, je preto veľmi príjemné.
Kvety na okne salašu. Nechápem, ako to tí Rakúšania robia, že ich muškáty sú všetky krásne a rozkvitnuté. A to aj napriek vplyvom nevyspytateľného počasia a nočným mrazom...
Dnešný výlet bol opäť veľmi príjemný. Ale predsa, musím priznať, že mi viac vonia spoznávanie miest, na ktorých sa nemusíte tlačiť s ďalšími tisíckami zvedavcov...
Pokračovanie zajtra:)
