Vietor.
Rovinaté Holandsko, kopec by ste tu hľadali márne. Vietor si poletuje hore- dole krajinou, bez jedinej prekážky. Dokáže mnoho. Ukradnúť ponožku zo sušiaku na prádlo, prevrátiť dáždnik naruby, odfúknuť klobúk elegantnému starčekovi, zničiť účes noblesnej slečne. Vďaka nemu sa počasie mení z minúty na minútu a to, že ráno odchádzate v pršiplášti neznamená, že poobede nebudete potrebovať slnečné okuliare.
Skrotiť vietor bolo pre ľudí vždy veľkou výzvou. Zvykli ho počuť ako ujúka v úzkych komínoch, zabáva sa na záškodníctvach, ktoré cestou vyviedol.
Až jedného dňa múdre hlavy pospájali niekoľko dosiek, kolies, reťazí a vytvorili veterný mlyn. Z vetra sa stal užitočný sluha, pšenica sa menila na múku a múka na chlieb. Ľudia sa tešili a budovali jeden mlyn za druhým. Z Holandska sa stala krajina veterných mlynov.
Dnes už sú pôvodné mlyny len atrakciou pre turistov. Nájdete ich roztrúsené po krajine ako spomienku na časy minulé a zhromaždené v skanzenoch. Nemyslite si však, že vietor už vo výrobe chleba žiadnu rolu nehrá. Roztáča turbíny veterných elektrární, ktoré energiou zásobujú nielen pekárne.
Voda.
Holandsko leží pri Severnom mori. Teda, dalo by sa povedať pod Severným morom, niektoré časti tejto krajiny majú totiž zápornú nadmorskú výšku. Holanďania majú čo robiť, aby more udržali na svojom mieste.
Aby prítok morskej vody na svoje územie mohli regulovať, vybudovali dlhú a širokú hrádzu Afsluitdijk, ktorá more od vnútrozemia „odsunula“ o neuveriteľných 85 km.
Aj tak je pôda podmáčaná, prešpikovaná kanálmi, ktoré polia aspoň trochu vysúšajú a vodu odvádzajú naspäť do oceánu.
Je horúci letný deň a my hľadáme osvieženie. Kúpanie v Severnom mori znie dobre. Vydáme sa na pláž neďaleko mesta Wijk aan Zee. Vyzerá úplne inak ako pláže v typických južných prímorských letoviskách. Obrovské duny piesku, z nich vyrastajú trsy vysokej trávy. Sklon pobrežia je taký malý, že pri prílive sa pláž zmenší aj o niekoľko stoviek metrov a po vstupe do vody je voda tak dlho plytká, že sa v mori viac poprechádzame ako si zaplávame.
Zisťujeme, že pláž, ktorú sme si pod vedením náhody vybrali, asi nebude tou najkrajšou v Holandsku. Kúsok od nás je totiž obrovská továreň. Celý pohľad mi pripomína scénu z nejakého postapokalyptického filmu. V pozadí kúdoľ dymu, na rozľahlých pieskových dunách sem- tam osamelá duša, v mori len zopár pochabých jašiacich sa detí.
Pridávam sa k nim, po členky vo vode sa rozbehnem smerom k Veľkej Británii. Za sebou nechávam krásne Holandsko, predo mnou šíre Severné more.
