Nám sa to však podarilo. Brány mesta sme prekročili za nádherného slnečného počasia, nad nami obloha bez jediného mráčika. Typickú atmosféru mesta nasiaknutého vodou a preplneného ľuďmi s pestrofarebnými dáždnikmi sme teda nezažili. Napriek tomu, aj táto nezvyčajná, slnečná podoba Bergenu sa nám veľmi zapáčila.
Celkom po chuti nám bol už aj samotný fakt, že sme sa po dlhom čase dostali do úplne normálneho veľkého mesta s normálnymi obchodmi (v ktorých sú nenormálne ceny), reštauráciami a kaviarňami. Zaparkovali sme pri železničnej stanici a podľa malej mapky mesta sme sa vybrali k jednej z najväčších atrakcií Bergenu - rybiemu trhu.
Fishmarket sa nachádzal priamo v prístave. Pri mólach stáli motorové člny a plachetnice a na vydláždené nábrežie vyšplechovali kvapky studenej morskej vody. Vo vzduchu sa vznášala vôňa soli zmiešaná s pachom rýb. Stánky s morskými potvorami všakovakých druhov zaberali takmer celú jednu ulicu. Všade bolo plno ľudí. Všetci (aj naši rodičia) chceli ochutnať surového lososa, kraba, krevetu či langustu. Pre tých odvážnejších tu boli aj „pochúťky" ako saláma zo soba a dokonca aj veľryby. Predavači tieto špeciality obratne krájali, ukladali na žemle a chleby a predávali nedočkavým turistom.
Z rušného rybieho trhu sme sa presunuli na miesto s celkom inou atmosférou - do starodávnej štvrte Bryggen. Drevené domčeky rôznych farieb, nebezpečne sa nakláňajúce do všetkých strán, úzke uličky, obchody so suvenírmi. V týchto miestach mal človek pocit, akoby sa vrátil do časov, keď bolo mesto domovom starých rybárov, ktorí dennodenne vyplávali na more, aby uživili svoje rodiny a potom sa zmordovaní vracali domov. V zastrčených uličkách Bryggenu sa minulosť stáva prítomnosťou...
Po tom, čo sme opustili tieň starých drevených domov v Bryggene sme zamierili do Mariánskeho kostola. Ja a Andrej sme si ho pozreli len z vonku, rodičia nazreli aj do interiéru.
S prehliadkou mesta sme pokračovali v dobrej nálade. Tá panovala v celom meste. Slniečko vytiahlo z domov do ulíc nielen turistov ale aj všetkých domácich. Posedávali na tráve v parkoch, na lavičkách, v tieni stromov... Ani my sme neodolali a pri mestskej pevnosti sme si sadli do tieňa a nakŕmili sa ovocím.
Po odchode z Bergenu sme sa dohodli, že sa ešte vydáme do neďalekej dediny Sollsvika a pozrieme si otvorené more (Atlantik predsa človek nevidí každý deň). Cesta v dedinke nás doslovne zaskočila. Každých pár metrov sme totiž museli prejsť cez retardér, takže sme si naozaj dobre zaskákali.
Naša dovolenka sa pomaly kráti. Teraz nás čakajú cestovné dni, počas ktorých sa musíme dostať do Osla. Pred dlhou cestou sa musíme poriadne vyspať. Takže, dobrú noc...
Pokračovanie zajtra
