Príliš veľa fotíme?
Hneď v prvom mestečku celí zhrození zisťujeme, že pamäťová karta na našom foťáku je plná. S týmto sme nepočítali. Veď je za nami ešte len polovica dovolenky! Asi je ten Island príliš pekný:) A tak sme do malých rybárskych mestečkách ukrytých medzi kopcami, kdesi na úpätí fjordov neblúdili len kvôli sympatickej atmosfére ale aj za účelom nákupu novej karty. Seydisfjordur, Egilsstadir... Napokon sme boli úspešní. Hurá, môžeme fotiť ďalej!!
Ako z rozprávky
Novú pamäťovú kartu sme sa rozhodli otestovať pri vodopáde Hengifoss. Z parkoviska k nemu viedla asi hodinová prechádzka. Hmla, ktorá sa stále plazila tesne ponad zemou dodávala miestu akúsi zvláštnu atmosféru. Rieka zarezaná v hĺbke rokliny, drobné kvetinky, zvláštne skaly, najprv menší Littlifoss, potom nádherný Hengifoss. Vôbec by ma neprekvapilo, keby spoza niektorej skaly vykukol jednorožec alebo drak.
Hmla, všade len hmla
Rozprávka sa rýchlo zmenila na horor, keď sme si chceli ušetriť čas jazdou po kamenistej kľukatej horskej ceste. Vyštverali sme sa do akéhosi sedla a zrazu sme sa ocitli v úplnej hmle. Pohodový začiatok sa razom zmenil na nervydrásajúcu situáciu. Z jednej strany priepasť, z druhej strany priepasť a vonku akoby niekto rozlial mlieko. Takú hmlu som ešte nezažila, bolo vidno tak na 2 metre. A k tomu jamy, šutre a zákruty. Všetci sme si poriadne vydýchli, keď sme bezpečne zišli do doliny.
Petra a jej kamene
To, že aj z obyčajnej záľuby môže vzniknúť niečo veľkolepé sme zistili v mestečku Stödvarfjördur, kde svoju osobnú zbierku minerálov a hornín vystavuje dôchodkyňa Petra. Kamene ju zaujímali už od detstva, zbierala ich v horách a ukladala do záhrady. Zbierka rástla a rástla a časom jej začali klopať zvedavci a turisti, či by si nemohli jej zaujímavú záhradu obzrieť. Bolo ich stále viac a viac až sa nakoniec pani rozhodla zriadiť vo vlastnom dome múzeum. Jej zbierka patrí medzi najväčšie súkromné na svete a veru, je a na čo pozerať.
Hot pots
Večer sme unavení dorazili na ubytovanie kúsok od ľadovca Vatnajokull. Stále hmla. Ukecaná domáca nás milo privítala a odporučila nám horúce pramene kúsok od nášho domčeka, skvelé na oddych aj prospešné pre pleť. A tak, hoci bolo už skoro jedenásť a vonku kosa ako v zime, prezliekli sme sa do plaviek a hop šup do vody. Bolo to naozaj ohromujúce, netradičné, ale príjemné. Poriadne sme sa ohriali a zrelaxovali. Bude sa nám dobre spať.
Pokračovanie čoskoro...
