Štíhla, obutá v teniskách, oblečená v legínoch a pohodlnom šedom svetri, na hlave pestrofarebná čelenka, vlasy v cope, tvár bez make-upu. Jej drobca nevidím, je schovaný v šatke, ktorú má sofistikovane uviazanú okolo trupu. To bude určite jedna z tých biomatiek, pomyslím si. Antivakcinérka, zarytá dojka, s antibiotikami ako najväčším nepriateľom. Keď taká prišla k nám na oddelenie, bola to predzvesť blížiaceho sa konfliktu, ktorý väčšinou skončil katastrofou.
Vločky sú naložené, nablokované aj zaplatené. Pani sa na mňa usmeje, pozdraví a opúšťa obchod na rušnú ulicu.
Kým sa moje sklenené nádobky postupne vážia, napĺňajú všakovakými dobrotami, potom opäť prevážia a takéto vylepšené sa vracajú do tašky, hlavou mi začínajú prelietať znepokojivé myšlienky.
Všetko to spustí pohľad na moju plátenú tašku. Plnú sklenených nádob naplnených v bezobalovom obchode a prázdnych vrecúšok zo starých záclon a látok, ktoré čakajú na využitie pri ďalších nákupoch. V kabele zavesenej na kočíku mám sklenenú fľašu plnú čistej vody, ktorú so sebou všade nosím, aby som nemusela kupovať tie „hnusné“ plastové. Okrem nej niekoľko látkových plienok, lebo predsa my Pampersky nepoužívame. V kočíku odpočíva moje bacuľaté plne kojené bábo a spokojne si cumle prst. Nič iné mu ani neostáva, dudlík nepoužívame. Takisto nepoužívame ani žiadne krémy a šampóny, kúpeme výlučne v čistej vode. Pravdu povediac, klasický šampón nevlastníme ani my dospeláci, namiesto neho máme na vani položený handmade tuhý šampúch z prírodných ingrediencií. Kozmetiky máme celkovo málo a veru ani dnes, ako väčšinu dní, žiaden make-up na tvári nemám. To by sa aj tak k teniskám, legínam, šušťákovej bunde, čelenke a copu nehodilo. Miesto, ktoré ušetríme na kozmetike však zaberajú nádoby na separáciu odpadu. Plasty, kovy, tetrapaky, sklo, papier a na balkóne máme aj malý kompostér. Ten vynášame na starkinu záhradu vždy keď nejdeme do práce pešo alebo na bicykli, čo je väčšinou len keď prší. U starkej sa niekedy stretneme aj s mojou svokričkou, ktorá sa venuje alternatívnej medicíne, homeopatii a bylinkárstvu. A aby som nezabudla, čítali ste už ekologický blog môjho otca, ktorý bojuje za zvýšenie povedomia o hroziacej klimatickej katastrofe?
Všetky nádobky sú odvážené, nákup zaplatený a ja ako zhypnotizovaná zatváram sklenené dvere na bezobalovom obchode.
Prišla som ako bežná spokojná obyvateľka Žiliny, no odchádzam s jedinou pálčivou nezodpovedanou otázkou.
Nie som ja náhodou biomatka?????
