Ja predsa žiaden čas navyše nemám. Nestíham ani svoje povinnosti, nie to ešte nejaké sebecké rozmary.
O matkách, ktoré počas materskej dovolenky rozbehli biznis, napísali knihu, alebo aktívne športovali, som si myslela, že majú asi o dosť lepšie dieťa ako ja, alebo sú odomňa o dosť šikovnejšie.
Veľmi rýchlo som však zistila, že ak budem v roli matky sto percent svojho času, bude zo mňa nespokojná, vyhorená, nervózna a ukričaná žena. Taká, s akou by som rozhodne nechcela tráviť svoj čas.
V záujme všeobecného dobra som začala pracovať na tom, aby som si aspoň krátky čas výlučne pre seba predsalen nájsť dokázala.
Prijala som novú životnú situáciu, prestala som čakať na neskôr
Som matka dvoch malých detí, ktoré nemajú radi cestovanie autom a manželka muža s boľavým chrbtom, ktorý nerád nosí turistický nosič.
Toto je moja aktuálna životná situácia a pravdepodobne ešte aj pár rokov bude.
Bolo by naivné čakať, že môj oddychový čas bude vyzerať podobne ako v období „pred deťmi“, že budem cestovať po svete, robiť vysokohorskú turistiku, alebo sa mi podarí každý deň si ísť zabehať.
Bolo potrebné prijať svoj „nový život“ a popremýšľať, ako za súčasných okolností dokážem čo najefektívnejšie oddychovať a regenerovať.
Naučila som sa nájsť si každý deň aspoň pár minút času výlučne pre seba
Keď už som sa rozhodla, že prestanem starostlivosť o seba samú odkladať na druhú koľaj, otázka znela: Kedy a ako?
Zo začiatku som na oddych a sebarozvoj využívala výlučne čas, keď bol k dispozícii môj manžel. Keď prišiel z práce, prebral starostlivosť o deti a ja som sa venovala svojim regeneračným aktivitám.
No čo v dňoch, keď musel nečakane ostať dlho v práci, alebo mal naplánovanú nejakú voľnočasovú aktivitu on sám? Väčšinou som skončila vyčerpaná, nespokojná a ešte neprávom nahnevaná, že môj muž dopustil, aby som mala taký ťažký deň.
Potom som svoj prístup zmenila. Rozhodla som sa vziať starostlivosť o seba samú do vlastných rúk a začala som skúšať vtesnať aktivity, ktoré mi robia radosť, do bežného dňa s deťmi.
Zapájam deti do bežného chodu domácnosti a vo voľnom čase robím len činnosti, ktoré popri deťoch nedokážem zvládnuť
V prvom rade som začala deti viac zapájať do bežného chodu domácnosti.
Opustila som koberec a skúsila vykonávať bežné domáce povinnosti aj keď boli hore. Zistila som, že naše deti domáce práce veľmi zaujímajú, dokonca sa do nich rady zapoja. Začali sme spolu prať, vešať prádlo, chystať cesto na kysnutý koláč, utierať prach, či zametať dlážku. A ich nadšenie je často väčšie ako pri bežnom hraní.
Okrem toho, veľmi rýchlo si zvykli, že netrávim všetok čas s nimi na koberci a naučili sa hrať aj samé.
Práve v týchto chvíľach som svedkom najkrajších Emkinich monológov, roztomilých súrodeneckých situácií a vidím neuveriteľný rozmer detskej fantázie.
Takisto som objavila, že niektoré aktivity, ktoré beriem ako „svoje“, bavia aj moje deti. Začali sme spolu cvičiť, piecť a vyskúšala som aj beh s kočíkom.
A keď nastane chvíľa, že obe deti spia a ja mám chvíľu voľna, venujem ho prioritne aktivitám, ktoré som sa zatiaľ popri deťoch zvládať nenaučila. Píšem, čítam, vzdelávam sa, alebo len úplne obyčajne ležím a oddychujem.
Z času pre seba som spravila prioritu
Z času, počas ktorého sa starám o svoje fyzické a psychické zdravie, som spravila prioritu.
Predstavme si situáciu, že plánujem počas svojho „voľna“ cvičiť. Keď deti zaspia, nedbám na to, že sú po zemi porozhadzované hračky, že nie je umytý rad. Bez váhania si obujem tenisky a do piatich minút od chvíle, čo moje dcéry zavreli oči už posilňujem. Viem, že nemám čas na váhanie, lebo naša milá Alžbetka málokedy pospí dlhšie než pol hodinu.
Plánovanie a príprava
Preto je dôležité plánovanie a príprava. Aby som nestrácala čas prílišným váhaním a premýšľaním.
Aktivitu, ktorej sa budem počas spánku svojich dcér venovať, si vymyslím vopred. Takisto si nachystám všetko, čo k nej budem potrebovať.
Ak plánujem cvičiť, vytiahnem športové oblečenie a činky. Ak chcem písať, premyslím si tému, ak čítať, vyhľadám konkrétny článok.
Naučila som sa nebyť perfekcionistkou a akceptovať, že nie vždy oddychový čas dopadne podľa mojich predstáv
Samozrejme, ako to už pri malých deťoch býva, niekedy moje plány nevyjdú podľa predstáv. Niektoré z dievčat nezaspí, alebo sa plné elánu prebudí po pätnástich minútach.
Občas mi v hlave skrsne myšlienka, či má vôbec zmysel s niečím začínať, keď aj tak neviem, či po štvrť hodine nebudem musieť prestať. Odpoveď je jednoznačná. Má to zmysel. Keď budem čakať na dokonalú chvíľu, pravdepodobne sa jej príliš často nedočkám.
A hoci možno stihnem spraviť len dvadsať drepov, alebo napísať štyri vety do nového článku, aj tak budem mať lepší pocit, akoby som nespravila nič.
Dokonalé je nepriateľom dobrého.
Pochopila som, že nie som jediná, čo dokáže postrážiť naše deti a som ochotná prijať pomoc
Doteraz som písala o tom, ako si nájsť voľný čas, ak ste celkom sama. Ďalšie pravidlo je iné. Nezabudnite, že sama nie ste.
Ak máte partnera, zapájajte ho do rodičovstva. Je predsa rovnakým rodičom Vašich detí ako ste vy. Ak partnera nemáte, poproste rodinu alebo priateľov.
S manželom komunikujem jasne a otvorene
Môj manžel je naozaj ukážkový. Okrem kojenia zvláda všetky rodičovské úlohy a ochotne mi s čímkoľvek pomôže. No čítanie myšlienok nepatrí k jeho silným stránkam. Keď mu na rovinu nepoviem, čo od neho chcem, málokedy sa toho dočkám.
Preto som sa naučila komunikovať jasne a otvorene. Poviem mu, aké mám predstavy, čo by som rada stihla, ako mi môže pomôcť. Tak ako plánujem sama, plánujeme aj spolu.
Ako to vyzerá v praxi? Pred víkendom každý z nás povie svoje individuálne plány a predstavy, potom porozmýšľame nad spoločným programom a napokon všetko naplánujeme do nasledujúcich dvoch dní. Aby som v sobotu hneď po zobudení vedela, či mám pred sebou spoločné rodinné ráno, či Paľko potrebuje tri hodiny pre seba a ja strážim deti, alebo naopak mám právo na oddych a domácnosť preberá on.
Výčitky svedomia sú počas voľného času zakázané
Práve počas týchto dohodnutých voľných chvíľ mám čas na „väčšie projekty“. Vybrať sa na túru, vybehnúť na neďaleký vrch, stretnúť sa s kamarátkou, alebo vybaviť veci, ktoré popri deťoch nezvládam.
Snažím sa z týchto chvíľ načerpať čo najviac energie, hoci pravda je taká, že to nie je jednoduché. Zabudnúť na starosti bežného života a na povel rýchlo regenerovať. Niekedy je ťažké potlačiť výčitky svedomia alebo pocity viny. Keď v telefóne počujem plač niektorého z našich detí, často mám chuť nechať všetko tak a bežať manželovi pomôcť.
Nie je to sebecké, opustiť rodinu a odísť za vlastnou zábavou?
Nie je.
Za prvé, väčšinu času som s deťmi aj tak ja. Keď od nich na dve hodiny odídem, nerobí to zo mňa horšiu mamu. Za druhé, deťom prospieva, keď čas trávia aj s inými ľuďmi ako so mnou. A za tretie, tým, že sa počas tohto času starám sama o seba, je zo mňa aj lepšia a spokojnejšia osoba. Som vyrovnanejšia, trpezlivejšia, kreatívnejšia, zábavnejšia. Určite lepšia mama, ako tá vynervovaná fúria, ktorou by som bez možnosti oddychu bez pochýb bola.
Ako sa hovorí, ťažko nalievať z prázdneho pohára.
