Antibiotiká zabíjajú baktérie!
Na to treba pamätať. Tieto lieky pôsobia na určité štruktúry v bunkách baktérií a likvidujú tieto malé nepríjemné organizmy. Ale napríklad proti takým vírusom sú celkom bezmocné. Preto nasadiť antibiotikum na ochorenie, ktoré nezavinili baktérie je úplne zbytočné. Napríklad pri bežnej nádche alebo chrípke (čo sú choroby spôsobené vírusmi) napáchajú antibiotiká viac škôd než dobrého. Každý dobrý lekár má metódy, ako zistiť, ktoré potvorky spôsobili naše ťažkosti a my ako poslušní pacienti by sme mali počúvať jeho odporúčania a nežiadať za každú cenu antibiotiká na každú nádchu či nevoľnosť.
Čo môžeme spôsobiť, keď antibiotiká užívame len tak bezdôvodne?
Každý človek má v sebe približne 10000000000000 baktérií, čo je veľmi veľmi veľa, približne toľko isto, ako počet všetkých buniek celého ľudského tela. Tieto baktérie žijú na našej koži, v črevách, v močových a pohlavných cestách... Sú to kamarátske a užitočné tvory. Prichytené na sliznice udržujú rovnováhu nášho organizmu, pomáhajú tráveniu a dokonca nám vytvárajú aj niektoré vitamíny. Okrem toho bojujú proti škodlivým mikroorganizmom, ktoré by sa radi tiež prichytili na sliznicu a robili nejakú tú neplechu. Naše dobré kamarátske baktérie, ktoré mimochodom nazývame bakteriálna mikroflóra, im to ale nedovolia. Sú preto dôležitou súčasťou našej imunity.
Keď však do tela doputuje nejaké to antibiotikum, zabíja bez rozdielu nielen všetky zlé potvory, ale aj naše užitočné baktérie. Sliznice tak ostávajú prázdne, my máme rôzne ťažkosti a problémy s trávením, všetko nás svrbí a bolí. Šancu dostávajú kvasinky. A aj mikróby, ktoré sú inak celkom mierumilovné, dokážu v takomto prostredí čo to vyviesť.
Čo je však ešte horšie, niektoré baktérie sú odolnejšie ako iné a útoku antibiotík odolajú. Ako napríklad baktéria nazvaná Clostridium dificilae. Toto malé stvorenie žije v čreve aj za bežných okolností, ale ostatné spolubývajúce ho krotia, aby sa príliš nemnožilo. Keď však po antibiotickej genocíde dostane šancu, veselo sa delí a produkuje toxíny, ktoré nám spôsobia problémy omnoho horšie ako pôvodná choroba, kvôli ktorej sme lieky brali.
Antibiotká by sa nemali nasadzovať naslepo
Existuje veľa druhov antibiotík a každé účinkuje na inú skupinu baktérií. Niektoré majú veľmi široký záber, pretože ničia štruktúru, ktorú obsahuje drvivá väčšina baktérií. Tieto antibiotiká sa nazývajú širokospektrálne. Iné pôsobia špecifickejšie a ničia len niekoľko druhov.
Podľa správnosti by každý doktor mal najprv zistiť s akou potvorou má vlastne do činenia, až následne s ňou bojovať . Mikrobiologické laboratórium pomocou rôznych prefíkaných testov dokáže identifikovať, ktorý druh baktérie sa v tele pacienta nachádza a poradiť, aký druh zbrane treba konkrétne použiť (samozrejme, ak situácia nie je príliš vážna, v tom prípade na testy nie je čas).
Keď sa na všetko predpíšu širokospektrálne antibiotiká stane sa nasledovné:
1.) Zabijeme nielen škodlivé baktérie, ale aj väčšinu našej užitočnej mikroflóry.
2.) Podporujeme vznik rezistentných, teda odolných, druhov baktérií. A tým vlastne oslabujeme náš arzenál použiteľných antibiotík.
Ako vzniká rezistencia?
Baktérie sa množia a množia. Pri každom delení existuje určitá pravdepodobnosť, že pri vzniku novej baktérie dôjde k nejakej chybe pri prenose informácií zapísaných v génoch a vznikne tak baktéria mutovaná. Táto baktéria je niečím výnimočná, má určitú vlastnosť, ktorú ostatné jej sestričky nemajú. Táto vlastnosť môže byť pre našu baktériu buď výhodná alebo nevýhodná.
V prípade, že ju znevýhodňuje oproti ostaným (napríklad jej nedovolí rásť v prostredí, kde to ostatné dokážu), baktéria zaniká.
Zbytočné používanie antibiotík, najmä tých širokospektrálnych je vlastne filter, ktorý umožňuje prežiť tým šikovným kmeňom.
Predstavte si ale situáciu, že baktéria do vienka dostala schopnosť odolávať určitému antibiotiku. Prežije útok, ktorý ostatné zabije. A ako jediná má možnosť deliť sa a prenášať svoju výnimočnú danosť do ďalších a ďalších generácií.
A tak sa stane, že antibiotikum, ktoré sme kedysi bežne používali na určité ochorenie je nám dnes na prefíkané rezistentné baktérie figu platný.
Dodržovať dávkovanie a dĺžku liečby
Keď v polovici predpísanej liečby samovoľne vysadíte antibiotikum, stane sa asi toto: Za tú dobu, čo ste liek brali, ste stihli vyhubiť všetkých tých menej škodných chudáčikov. Tí odolní stále žijú a radostne sa množia ďalej.
Malá rada na záver
Jedzme antibiotiká a tešme sa, že ich máme.
Ale uvedomme si, že ich zbytočným používaním na stavy, na ktoré vôbec nie sú vhodné, bezhlavým predpisovaním bez presného zámeru a nedodržiavaním dávkovania, nielen že škodíme sami sebe, ale nevedomky šľachtíme prefíkané rezistentné kmene baktérií. A proti takým môže byť veľmi ťažké bojovať.
