Alebo nám len dáva priestor prejsť si mentálnym peklom a následne vidieť dobré aj v tom, čo sa nám na začiatku zdalo byť zlé?
My sme sa našu zlú správu dozvedeli postupne.
Začalo to nejasnými náznakmi, ktoré mohli znamenať takmer hocičo. Ako keď v hustej hmle zazriete obrysy niečoho tmavého a veľkého. Mohol by to byť medveď. Alebo nebezpečný zločinec. A možno je to len pokrútený zoschnutý kmeň stromu.
Nejasné náznaky viedli ku kaskáde krokov, ktoré nás približovali stále bližšie k tomu tmavému čudu. Neboli to ľahké kroky. Vedeli sme, že tou cestou ísť musíme. Keby sme sa otočili, tá príšera by nás aj tak dobehla. No každý prejdený meter nás menil na nepoznanie. V hlave prázdno, v hrudi pritesno, dych zrýchlený a srdce akoby v niektorých chvíľach na okamih prestávalo biť. Strach z toho, čo nás čaká, nás celkom paralyzoval a život mimo hmly sa javil byť taký plytký a vzdialený.
V jednu chvíľu sa hmla presvetlila malým zábleskom svetla a my sme boli ochotní uveriť, že to všetko bude len veľké nedorozumenie. No len o sekundu neskôr bolo všetko inak a strašiak naberal stále jasnejšie kontúry. Bolo jasné, že dobré to nebude. Otázka znela, ako veľmi zlé to bude.
Čas sa ťahal ako nekonečná pavučina. Hodiny plynuli a otázky zostávali nezodpovedané. Noci boli popretkávané nočnými morami, no aj tie sa po prebudení javili byť priaznivejšie než realita.
Kým sme sa definitívne dozvedeli, čo je našou zlou správou, museli sme si prejsť mentálnym peklom. Mali sme dostatok času precítiť ho. Dôkladne popremýšľať nad každou zo zlých možností a v myšlienkach ich doviesť až do nepekných koncov. Spracovať svoj potencionálny osud ako sadistický scenárista severskej drámy.
Keď sme sa dozvedeli našu zlú správu, vlastne nám dosť odľahlo. Bola o dosť menej hrozná ako mnohé z možností, ktoré nám čas láskavo umožnil tak svedomito vykonštruovať.
Bola to dlhá cesta. Dôkazom sú tváre ľudí, ktorí si ňou neprešli.
Tváre našich rodinných príslušníkov, kamarátov a známych.
Keď sa dopočujú o našej zlej správe, zatvária sa zhrozene. Súcitne, šokovane, nekomfortne, rozpačito. Lapajú po dychu, strácajú slová, slzia.
Sama som zhrozená, akí sú zhrození.
Netušia, že naša zlá správa mohla byť ešte omnoho horšia.
A to je vlastne dobrou správou.
(pozn. : napísané v marci 2024)
