Noci s bábätkom

Písmo: A- | A+

Väčšina ľudí má noc spojenú s oddychom, tichom a pokojom. Rodičia malých detí medzi nich nepatria.

Je neskorý večer. Okolitý svet stíchol, stmavol, spomalil. Pri pohľade z okna by ste uverili, že celkom zastavil. Ulice sú prázdne, okná bytov bez známok života, nepočuť vravu ľudí ani trúbenie áut. Keď na pár hodín zavriete oči, o veľa neprídete. Ideálny čas, bez výčitiek si oddýchnuť a pripraviť sa na prílev povinností ďalšieho dňa. Ešte si niečo príjemné prečítať, vypočuť relaxačnú hudbu, alebo pozrieť dobrý film a potom rýchlo do perín, veď ráno nám už ide v ústrety.

Za niektorými oknami však prebieha celkom iný príbeh.

„Miláčik, čo keby sme si dnes spravili romantický večer vo dvojici?“ navrhnem svojmu manželovi tesne po jeho príchode z roboty. Mám to dobre naplánované. Uložíme deti do postieľok, spoločne sa navečeriame a potom si posedíme pri pohári dobrého vína. Už by bolo načase popri deťoch sa povenovať aj jeden druhému.

„Hm... Môžeme skúsiť..., “ odpovie mi, no niečo v jeho hlase naznačuje,  že príliš neverí, že sa nám to podarí.

Keď sa deň preklopí do večera, veľmi rýchlo si spomeniem, prečo sme romantický večer vo dvojici tak dlho nemali. Uspávanie je o dosť dlhšie, náročnejšie a uplakanejšie než som naplánovala. Keď obe deti konečne bezpečne spia, vyvalíme sa na gauč, ponoríme sa do toho krásneho ticha a veľmi rýchlo sa zhodneme, že už chceme len bez slov a pohybu ležať tak dlho, ako nám to naše deti umožnia.

Veru, večer s malými deťmi má od rodinnej pohody často dosť ďaleko. Ktovie čím to je, že deti sú najuplakanejšie a najneposlušnejšie práve vtedy, keď máme my rodičia najmenej energie?

Ani zaslúžený nočný oddych nie je taký, ako by som si predstavovala. Keď sa malý novorodenec na kojenie  budí každé tri hodiny, všetci žičlivo pokyvujú hlavami: „Ten vám ale krásne spinká...“ Áno, krásne spinká, ale ani to budenie každé tri hodiny, ktoré sa opakuje každú noc niekoľko týždňov či mesiacov v kuse, nie je zrovna synonymom kvalitného spánku. Ale sťažovať sa nemôžete, veď predsa mohlo by to byť aj oveľa horšie.

Niekedy si spánok krátime aj sami. Keď sa naše dcéry narodili, prvé dni som takmer nespala, lebo som ich počas spánku pozorovala a nevedela sa vynadívať. Inokedy som sa prebudila s pocitom náhlej nevysvetliteľnej úzkosti a opäť som zaspala, až keď som si bola stopercentne istá, že obe dýchajú a sú živé a zdravé.

Môj spánok už zrejme nikdy nebude také pokojný a hlboký ako kedysi. Zobudím sa na každé šuchnutie, pohyb či zvuk. A keď nebodaj dieťa spí dlhšie ako mnou očakávané tri hodiny, prebudím sa aj tak, akoby som mala nastavený budík. Prevaľujem sa na posteli a s očami upretými na postieľku v tichosti čakám, kedy sa malý stravník ohlási.

„Veď ty vyštartuješ ako raketa!“  komentuje moje nočné vstávanie manžel. „Niekedy sa normálne zľaknem, že horí alebo čo...“

Zo spánku sa však pravidelne strhávame obaja. Niekedy sa zobudím, v rukách objímajúc perinu a som si takmer istá, že to držím našu malú Alžbetku. Potom s hrôzou zistím, že pod perinou žiadne dieťa nie je a prepadne ma panika, že som ho pravdepodobne priľahla. Upokojím sa až keď prepočítam obe deti ležiace v postieľkach a matematika potvrdí, že v manželskej posteli je detí nula.

Iné noci je paranoidný Paľko. Z ničoho nič na mňa zo spánku skríkne, alebo ma odsotí na kraj postele. Potom pretriasa periny a svieti na posteľ mobilom, aby  sa uistil, že naozaj nemáme koho pripučiť.

Pripučenie hrozí jedine ráno, keď staršia dcérka Emka pravidelne končí medzi nami v posteli. Čo by sme neboli ochotní urobiť pre aspoň krátke predĺženie nočného oddychu? Predpokladám, že onedlho sa v manželskej posteli budeme ráno túliť štyria. A predpokladám aj to, že keď raz v posteli opäť zostaneme len dvaja, už ani nebudeme vedieť čo a ako.

Aby som to zhrnula, poviem len: „Vy všetci, čo plánujete deti, ešte sa dobre vyspite, lebo potom to už nedobehnete.“

Ako bezdetná som túto často omieľanú radu považovala len za prázdne klišé, no teraz ju tehotným kamarátkam úprimne radím a dookola omieľam aj ja sama.

Skryť Zatvoriť reklamu