reklama

O veľkých pomocníkoch a malých záškodníkoch v tehotenstve

S rastúcim tehotenským bruškom zažívam zo strany okolia nevídanú pozornosť, starostlivosť a ohľaduplnosť. Nie som na to zvyknutá.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Nikdy som nebola typ krehkej drobnej žienky, ktorej sa patrí pomôcť s vynesením kufra do odchádzajúceho vlaku, otvorením zaváraninovej fľaše či preskočením lesnej bystriny. No v tehotenstve je to inak.

Možno mám len šťastie na láskavých ľudí, no autá mi poslušne zastavujú na prechode pre chodcov, v autobuse sa pre mňa vždy nájde voľné miesto na sedenie, v rade v obchode mi spolunakupujúci dobrovoľne uvoľňujú svoju výhodnú pozíciu v rade. Pri cestovaní autom mám možnosť sedieť na najpohodlnejšom mieste, pri prechádzkach nesiem najľahší batoh, pri rozdeľovaní dezertu dostanem ten najväčší kus a zjem ho na najmäkšej sedačke v miestnosti. Moji blízki mi nechcú dovoliť naťahovať sa s ťažkými taškami s nákupom, umývať okná z rebríka, prenášať vedrá vody pri leštení podlahy, ani drhnúť záchod podozrivo zapáchajúcimi čistiacimi prostriedkami. Zaujímajú sa o to, ako som sa vyspala a vymýšľajú spôsoby, ako ma potešiť. Ich pozornosť a ponúkanú pomoc príjmam s rozpakmi a tajne dúfam, že to všetko robia viac kvôli tomu malému človiečikovi než kvôli mne.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Predsa len však existuje jedna osoba, ktorá na mňa aj napriek môjmu tehotenstvu neberie vôbec žiadne ohľady. Kladie na mňa jednu požiadavku za druhou, vyžaduje plné nasadenie a sabotuje moje pokusy o zachovanie riadneho chodu domácnosti.

 Je to moja jedenapolročná dcéra a ja jej to vôbec nemám za zlé. Je ešte príliš malá na to, aby chápala, že tehotná žena potrebuje viac oddychovať a menej vystrájať a že to bábo v brušku, o ktorom jej rodičia rozprávajú, sa raz stane úplne naozajstným členom rodiny a jej súrodencom. Taktiež nevie, že keď sa z lásky vrhne na mamine bruško, aby sa pritúlila k sestričke, môže jej naozaj ublížiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Alebo možno naopak až príliš dobre tuší, že sa veľa vecí čoskoro zmení a práve preto chce, aby som každú možnú chvíľu trávila len a len s ňou.

Každopádne, druhé tehotenstvo je v mnohom iné ako to prvé. Rýchlejšie uteká. Už nie som len tehotná žena, ktorá všetku svoju pozornosť venuje svojmu rastúcemu brušku, prepočítava koľký týždeň tehotenstva práve prebieha, nevie sa dočkať kontrol u gynekológa a študuje všetky podrobnosti o vyvíjajúcom plode. Teraz som prevažne matka malej slečinky, okolo ktorej je stále čo robiť. A len po večeroch, keď sa konečne posadím na gauč, si uvedomím, ako som sa zas zväčšila a že zas ubehol ďalší a ďalší týždeň.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Počas prvého tehotenstva som sama so sebou zaobchádzala ako v rukavičkách. Hneď ako som mala dôkaz v podobe tehotenského testu, som odmietla nočné služby, aby som mala pravidelný spánkový režim. Dodržovala som všetky odporúčania ohľadom stravy, pohybu a cestovania, vyhýbala som sa dvíhaniu ťažkých bremien a toxickým látkam. Novorodeneckú výbavu som mala nachystanú už niekedy v šiestom mesiaci a potom som len trpezlivo čakala, po večeroch meditovala a púšťala si klasickú hudbu, aby som podporila správny vývoj dieťaťa.

Druhé tehotenstvo je akýsi samospád. Spánkový režim je závislý na spánkovom režime malej Emky. Strava závisí od toho, koľko času mám na varenie a jedenie a aké suroviny v chladničke zostali po dokončení Emkinho príkrmu. Bremená prenášam dennodenne a opakovane. Jednak je to samotná jedenásťkilová Emka, ktorá síce chodí, ale nie vždy žiadaným smerom, sem- tam sa kdesi schová alebo utečie a každú chvíľu ju treba položiť na nočník, do kočíka, vaničky či postieľky. No a potom samozrejme kočík, ktorý pravidelne prenášam z balkóna na chodbu a naspäť a sem-tam aj do kufra auta. Pohyb mám pravidelný, to treba uznať. Drepy, dvíhanie, prenášanie a naháňanie po dvore patria k môjmu každodennému tréningu. A k tomu občasné blokovacie manévre nečakaných presne mierených boxerských úderov na oblasť brucha. Príprave výbavičky som veľa času nevenovala, spolieham sa, že všetko už doma máme. A čo meditácie a kultúra? Mozarta nepočúvam, ale za to veľa spievam a z času na čas dostane bábätko prekvapivý podnet v podobe zvučného Emkinho výkriku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veru, treba uznať, že kým je to malé takto nenápadne schované v brušku, všetko sa aj tak stále točí okolo Emky.

Nemám niekedy pocit, že ho trochu zanedbávam?

Ani nie. Ešte si užívam posledné momenty tohto emkocentrického vesmíru. Napokon, nepotrvá dlho a všetko bude naopak.

Martina Paulenová

Martina Paulenová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  1 683x

Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík:  Veselo aj vážne o materstveZo životaNa zamyslenieZ medicínyNaše krásne SlovenskoBežeckéZ cestovania po sveteNajväčšia umelkyňa, prírodaZ rozprávania starých rodičovPutovanie po Nórsku - 2008Island 2010Alpy 2011Alpy 2012Alpy 2013Alpy 2015Wachau - Dolné RakúskoViedenské zápiskyZápadné pobrežie KanadyNezaradenéSúkromnéTuristika s deťmi

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu