Aké je šestonedelie náročné, o tom sa hovorí o čosi menej.
Ja osobne som počas tohto prelomového obdobia prežila veľa ťažkých chvíľ.
Prečo?
Na príchod dieťaťa sa nedá pripraviť
Veľa mladých odkladá rodičovstvo s argumentom, že ešte na deti nie sú pripravení. Pravda je taká, že pochybujem, že sa na dieťa vôbec pripraviť dá.
Áno, môžete si prečítať náučnú literatúru, diskusie na internete, aj sa porozprávať s priateľmi, čo už deti majú. Ba dokonca ich môžete navštíviť a prezrieť si toho malého človiečika z blízka. No myslím si, že pokiaľ s nejakým bábätkom nežijete v jednej domácnosti, je veľmi ťažké predstaviť si, čo všetko sa za slovom rodičovstvo ukrýva.
Vyhlásenia typu: „Keď sa vám narodí dieťa, už sa nikdy nevyspíte.“ alebo „Popri deťoch si nestíham ani vypiť kávu.“ sa javia byť len prázdnymi frázami, až kým nezistíte, že sú kruto výstižné.
Veľmi rýchlo pochopíte, že zahodiť pokakanú plienku do koša naozaj nie je to najťažšie, čo vás pri starostlivosti o novorodenca čaká.
Do šestonedelia žena vstupuje unavená, ubolená, s rozkolísanými hormónmi
Pôrod prvorodičky je často dlhý a vyčerpávajúci. Keby ste sa tak ako po pôrode cítili v období pred deťmi, určite by ste si vzali na pár dní voľno z práce a zostali ležať v posteli. No žena po pôrode nemá čas na oddych. Matkou sa stáva hneď, bez možnosti odkladu.
Čaká Vás obrovská zodpovednosť
Pocit zodpovednosti, ktorý zažijete, keď prvýkrát zbadáte to bezbranné stvorenie absolútne odkázané na Vašu starostlivosť, je nepredstaviteľný. Takisto myšlienka na to, že od tejto chvíle tu s Vami bude v ideálnom prípade už navždy.
Povinnosti sa na Vás valia 24/7 bez nároku na víkend či dovolenku
Aj v práci to často bolo veľmi náročné. Zlá služba alebo niekedy aj viac zlých služieb za sebou. No vždy tam bola vidina konca pracovnej doby, víkendu alebo dovolenky. Času, keď som sa mohla venovať len sebe a na prácu vôbec nemyslieť.
Rodičovské povinnosti nepoznajú noc, víkendy ani štátne sviatky.
Po prvom týždni máte pocit, že to takto dlho ťahať nevydržíte. No prejde mesiac, ba aj rok a ste stále tu a stále to ťaháte. Človek si zvykne na všeličo.
Ako sa starať o bábätko sa učíte za pochodu
Počas prvých dní s bábätkom je všetko nové. Učíte sa, ako ho správne chytiť do náručia, ako ho prebaliť či nakŕmiť. A hoci to neznie byť nič komplikované, aj tieto banálne povinnosti môžu čerstvú mamičku poriadne potrápiť.
Očakávanie, že materstvo by malo byť niečo vrodené a intuitívne nemusí zodpovedať realite
Často sa hovorí, že každá matka pri pohľade na svoje dieťa vie, ako sa oň správne postarať. Materstvo sa prezentuje ako niečo celkom intuitívne.
Nečudo, že Vám potom nepridáva na sebavedomí, keď ani po treťom vysvetlení stále nedokážete svoje dieťa správne priložiť k prsníku, neviete mu pomôcť s odgrgnutím a keď po hodinovom plači, ktorý nedokážete utíšiť, do Vašej izby opatrne vojde zdravotná sestra s otázkou, či je všetko v poriadku.
Čo som to za matku, keď môj materinský inštinkt nefunguje?
Detský plač je najhoršia forma mučenia
A ten plač! Novorodenecký plač je ako rany nožom priamo do srdca. Hlavne keď plače Vaše milované bábätko a Vy mu neviete pomôcť.
A veru v tých prvých týždňoch je plač takmer jediným prejavom Vášho potomka. Neusmeje sa na Vás, nebľaboce, nedokáže na Vás ani len zaostriť zrak. Len spí alebo plače.
Všetka pozornosť okolia sa presúva na dieťa
Novorodené dieťa sa prirodzene stáva stredobodom vesmíru.
Kým počas tehotenstva bola žena zahŕňaná pozornosťou, láskavosťami a komplimentmi, po pôrode akoby prestala existovať.
Spomínam si na jednu chvíľu, keď som naše plačúce nespiace bábätko niekoľko hodín nosila v náručí a nemohla utíšiť. Bolel ma chrbát, ruky sa mi triasli. Bola som unavená, so slzami na krajíčku a zúfalo potrebovala povzbudenie či objatie. Na návštevu k nám vtedy prišli rodičia. Nešťastná som im popísala, že malá už niekoľko hodín nespala, že už naozaj neviem, čo s ňou robiť. A ich reakcia bola: „Chúďatko malé, tá už musí byť hrozne unavená!“
Čerstvej maminke ťažko pomôcť
Takisto od svojich blízkych nemôžete očakávať pomoc, na akú ste možno dovtedy bola zvyknutá.
Matkou dieťaťa ste len a len Vy. S niektorými povinnosťami Vám nepomôže manžel, mama, ani svokor. Bez ohľadu na to, akí sú Vaši príbuzní a priatelia ochotní a nápomocní, veľkú časť povinností musíte zvládnuť sama.
A keď už aj nejakú pomoc dostanete, môže sa Vám javiť ako kvapka v oceáne. Na hodinu si trošku vydýchnete, no nestačí to ani na dobehnutie zameškaných povinností, nie to na plnohodnotný oddych.
Po pôrode dieťa preberá kontrolu nad Vaším životom
Počas šestonedelia som mala pocit, akoby môj život už nebol v mojich rukách. Bez ohľadu na to, ako veľmi som sa snažila a ako dokonale som si všetko naplánovala, úspech dňa aj tak závisel najmä od nevyspytateľných nálad nášho bábätka.
Nevyhnete sa sociálnym sieťam s dokonalými šťastnými matkami a nevyžiadaným radám okolia
V informačnej dobe, ktorú žijeme, je ťažké neporovnávať.
Sociálne siete nám prezentujú ukážku tých najvydarenejších materských momentov ohraničených detským plačom a krikom.
A hoci tušíte, že nevidíte celú realitu, aj tak to občas zatrasie Vaším rodičovským sebavedomím.
Takisto zabolia aj dobre mienené rady a vyhlásenia našich blízkych. Komentáre týkajúce sa našich výchovných postupov, rady, čo by sme mali robiť inak a lepšie, alebo pripomienky, že náš novorodenec je prototypom dokonalého bábätka. Budí sa predsa len každé tri hodiny, pekne priberá. Tak prečo si milá mamina taká unavená a frustrovaná?
O negatívnych pocitoch sa príliš nehovorí
Rozprávať o rodičovstve inak ako pozitívne sa nepatrí. Sú predsa páry, ktoré nedokážu otehotnieť, sú rodičia, ktorí majú choré dieťa alebo oň prišli. Sťažovať sa, to je ako forma rúhania. Nevďačné a nevhodné.
No prečo to tak musí byť? Nemôžete byť vďačnou a milujúcou matkou, ktorá rodičovstvo považuje za to najlepšie, čo v živote má a pritom pripustiť, že niekedy naozaj máte dosť? Že byť rodičom je to najnáročnejšie, čo ste zažili? Že občas by ste svoje deti chceli aspoň na pár minút vypnúť?
Nebojte sa, toto najkrajšie životné obdobie naozaj netrvá večne
Zdalo sa mi, že šestonedelie nemá konca.
Vraveli mi, že postupne to bude stále ľahšie, no bolo ťažké uveriť im. Možno sú len šikovnejší ako ja. Alebo majú pokojnejšie dieťa.
Odvtedy ubehli už tri roky.
Musím povedať, že doteraz na toto novorodenecké obdobie nespomínam v dobrom. Obdobia, čo prišli po ňom, som si užila (a doteraz užívam) omnoho viac.
Tí, čo tvrdili, že to bude ľahšie, mali pravdu. Deti rastú, plačú stále menej, sú samostatnejšie, je s nimi viac zábavy, dá sa s nimi porozprávať.
Čas letí.
Omnoho rýchlejšie, ako by som počas nekonečného šestonedelia bola ochotná uveriť.
