Práve v takýchto chvíľach som najspokojnejšia. Jedna ruka sa venuje mladšej dcére, druhá staršej a ja cítim, že distribúcia mojej lásky je v rovnováhe. Kiežby to takto mohlo byť stále.
Odkedy máme dve deti, často bojujem s výčitkami, že im nie som dosť dobrou mamou. Raz mám pocit, že zanedbávam mladšiu, inokedy staršiu.
Malá Alžbetka je naozaj trpezlivé bábätko. Niekedy ubehne aj pol hodina plná povinností a pobehovania po byte, počas ktorej ju len sem-tam letmo skontrolujem, zatiaľ čo ona tichučko leží na gauči a pozerá sa okolo seba. Nevydá ani hláska, akoby mi nechcela zbytočne pridávať starosti. Keď ju potom konečne vezmem do náručia, usmeje sa na mňa takým blaženým úsmevom, až ma z toho zabolí pri srdci. Uvedomím si, aké je to dobré a nenáročné bábätko a aké ľahké je skĺznuť do režimu, že si ju takmer nevšímam. Ako ľahko uprednostním zanedbaný byt alebo ukričanú Emku pýtajúcu si pozornosť. Spomeniem si, koľko času som v rannom detstve venovala jej. Celé hodiny som nad ňou sedela, čítala jej knihy a ukazovala hračky. Takúto výlučnú nedelenú pozornosť Alžbetka nikdy nezažije. Musela sa naučiť zabaviť sa aj sama, spať v hluku, zvyknúť si na nečakané výkriky a údery alebo láskavé pripučenia. Veru, mladší súrodenec to nemá ľahké.
Ale jednoduché to nemá ani staršia Emka. V niektorých situáciách je chudinka ako taký hromozvod pre moju nervozitu. Keď malá Alžbetka plače a ja si s ňou neviem rady, všetok môj stres sa prenáša na Emku. Očakávam vtedy od nej dokonalú samostatnosť, rozčuľujú ma jej rozmary a výmysly, hnevá ma, že nedokáže byť ticho, že robí veci, čo má zakázané, že sa namiesto do nočníka vykakala do plienky. Moje sebaovládanie v takýchto vypätých chvíľach celkom zlyháva. Často sa prichytím pri tom, že na Emku kričím, ba dokonca som jej párkrát capla po zadku. Až keď sa situácia v domácnosti opäť stabilizuje, uvedomím si, že Emka je v tom úplne nevinne. Ťažko čakať od jedenatrištvrte-ročného dieťaťa zodpovedné správanie a stopercentnú spoluprácu.
Teóriu mám zvládnutú. Viem, že pre deti je prínosom, keď pochopia, že svet sa netočí len okolo nich. Viem, že o mojej láske nepochybujú aj keď im možno nevenujem toľko času, ako keby boli jedináčikovia. Viem, že mi to, že som sa starala aj o tú druhú, určite nikdy nebudú vyčítať. Viem, že veci robím najlepšie ako sa dá a že rozkrájať sa jednoducho nedokážem.
No aj tak mi asi bude chvíľu trvať, kým si na túto novú situáciu zvyknem.
