Také malé bábo bude určite veľa spať a ja budem mať kopec voľných chvíľ na napečenie mnohých druhov vianočných koláčikov. Takisto darčeky poriešim s malou v kočíku, zrejme počas výletu na punč na vianočných trhoch. Keď príde Štedrý deň, budeme už len oddychovať a vychutnávať si naše prvé spoločné Vianoce. Najprv za zvukov tradičných slovenských kolied ozdobíme stromček a keď bude hotový, položíme pod neho na teplučkú ovčiu kožušinku naše drobučké bábätko zabalené v perinke a ono tam bude tichučko spať ako taký malý Ježiško. Spoločne sa navečeriame a Paľko ma vychváli, že takú dobrú kapustnicu nevie uvariť ani jeho mamina. Darčeky si dávať nebudeme, ak tak len nejaké drobnosti a celý zvyšok večera budeme spokojne, držiac sa okolo pliec, hladieť na ten najkrajší dar aký sme si mohli dať.
Naše prvé spoločné Vianoce však neprebiehali takto. Po príchode z pôrodnice bolo upratovanie, pečenie a zháňanie darčekov to posledné na čo som myslela. Bola som ubolená, unavená a na moje veľké prekvapenie, voľného času som mala žalostne málo. Malá Emka buď plakala, že je hladná alebo pocikaná alebo unavená a hoci som sa zo všetkých síl snažila byť jej tou najlepšou mamou na svete, aj tak som si väčšinu času pripadala nemožná a neschopná. Byt som ozdobila tak maximálne špinavými plienkami a rozhádzanými hračkami. Vianočné darčeky som nestihla poriadne nachystať a všetci sa museli zmieriť s tým, že dostať pod stromček nového člena rodiny musí stačiť. Stromček sme zdobili počas niektorého Emkinko spánku, v tichosti bez kolied, tak aby sme ju nezobudili. A silácke reči o tom, že kapustnicu navarím sama, sa vytratili asi tak rýchlo ako moje veľké tehotenské brucho a ja som bola naozaj vďačná, že tento rok sa o štedrovečernú večeru postarajú naši drahí rodičia. Plánované zavádzanie nových tradícii do našej čerstvovzniknutej rodiny sa nakoniec nekonalo. Emka zrejme nepochopila, že v takýto slávnostný deň by sa patrilo ísť spať bez plaču a v rozumný čas a tak sme si k štedrovečernému stolu v mikrovlnke zohrievané jedlo nakladali až okolo deviatej. Je pravda, že darčekov sme si moc nedávali a že sme sa tešili z toho najväčšieho daru spiaceho vedľa v postieľke, no radosť nám vydržala asi pätnásť minút, kým sme obaja vyčerpaní nezaspali na gauči.
Vo sviatočnej atmosfére sme prežívali aj nasledujúce dni. Sviatočné kojenie, sviatočné plienky a sviatočné uspávania. Po pravde, to že sú práve Vianoce nám pripomínal asi len sob na Emkinom pyžame a vianočný stromček, okolo ktorého som počas uspávania do nekonečna pochodovala. Pohodová atmosféra sa ešte prehĺbila, keď sme dostali nečakaný darček v podobe vianočnej virózy, ktorá úplne odrovnala nášho tatina. Vysoké horúčky, kašeľ, nič čo by bolo prospešné pre dvojtýždňového novorodenca. Najprv sme fungovali v režime s rúškou na ústach, no napokon sme sa zhodli, že najlepšie bude, keď sa Paľko prechodne odsťahuje na liečenie k rodičom.
A tak som s Emkou ostala medzi sviatkami sama. Vystrašená, absolútne nesebavedomá, neistá. Vďakabohu za ochotných rodičov, ktorí mi chodili pomáhať a uisťovať ma, že všetko robím správne.
A čo náš prvý rodinný Silvester? Paľko v horúčkach u rodičov, ja s Emkou doma. Paľko polnoc prespal. Ja som síce kojila každé tri hodiny, no polnoc som takmer prespala tiež. Len na pár momentov som sa zobudila na zvuky burácajúcich osláv za oknom. Jednu myšlienku som poslala svojmu drahému manželovi. Potom som nakukla do postieľky, na našu spiacu princezničku. Keď som vďaka svetlu z ohňostrojov presvitajúcemu cez žalúzie na moment zazrela jej spokojnú tváričku, tíško som zašepkala: „Šťastný nový rok, Emília. Tento bude tvoj.“
