reklama

Veci, o ktorých u nás doma neradno hovoriť

Niektorí ľudia medzi sebou používajú sofistikované šifry, aby pravý význam ich komunikácie zostal pred spoluobčanmi utajený. Dômyselné inotaje používame aj u nás doma a to nie sme žiadni tajní agenti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Snažíme sa len ochrániť svoje potravinové zásoby a zdravie našej dcéry.

Niektorí rodičia musia vymýšľať rôzne zlepšováky, aby do svojich detí dostali dostatočné množstvo kalórií. Vyrezávajú zo zeleniny veselé postavičky, recitujú básničky, odpútavajú pozornosť videami a rozprávkami, alebo sa snažia vyvolať dojem, že sústo je lietadlo a ústa garáž. A ani tak sa nevyhnú kriku a nespokojnosti.

Tomu sa nevyhneme ani my. Dôvodom však najčastejšie býva, že je jedla príliš málo, že jeho príprava trvá príliš dlho, že frekvencia podávania stravy je prinízka a s nedostatočným výskytom najobľúbenejších jedál.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Emka o jedle niekedy hovorí aj zo sna. A keď sa ráno prebudí, je to jedna z jej prvých požiadaviek.

„Papať idem,“ zahlási rozhodne a kým sa vykotúľam z postele a prejdem do kuchyne, často ju nájdem už nachystanú sedieť v drevenej jedálenskej stoličke.

Hoci vie, že príprava rannej kaše chvíľu trvá, aj tak si v medzičase vždy zúfalo poplače.

„Papať ideeeem!“ opakuje a výraz v jej tvári by nejedného presvedčil o tom, že nejedla minimálne niekoľko nekonečných dní.

„Áno budeš papať,“ snažím sa ju upokojiť. „Veď vidíš, že už ti to chystám...“

„No...“ Potiahne nosom a prehltne vzlyk.

Tri deci rannej kaše v nej zmiznú prekvapivo rýchlo. Keď sa prepracuje na dno mištičky, zahlási: „Ešte dám!“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Našťastie intenzívna pozornosť spojená s hrou ju od myšlienok na jedlo ľahko rozptýli. Ale len do chvíle, keď sa v kuchyni objaví tatino a rozhodne sa nachystať si raňajky. Darmo sa snaží krajec chleba schovať za hrniec alebo vázu, Emka už jeho stravovacie návyky pozná. Bez ohľadu na to, čomu sa práve venujeme, okamžite zamieri k stolu.

„Chlebík dáme Emke,“ oznamuje a obšmieta sa popod stôl ako taký malý psík.

Vie, že tatino jej neodolá. Keď pridá čarovné „Prosím, prosím,“ väčšinou sa ku mne vracia s víťazoslávnym pohľadom a krajcom chleba v hrsti.

Chlebík je jej obľúbené jedlo. Netreba ho natierať maslom, ani prikrývať šunkou či syrom, jej stačí aj celkom obyčajný, taký aký je. Pokojne aj trojdňový, čo sa takmer nedá požuť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Dáš si k polievke aj pečivo?“ pýtam sa večer manžela.

Dávam si pozor, aby som nepoužila slovo chlebík. Potichučky a nenápadne prenesiem dva krajce chleba na stôl a položím ich pod okraje tanierov, tak aby boli z detského uhlu pohľadu neviditeľné. Ak si to Emka nevšimne, máme ako takú šancu na pokojnú večeru bez kriku a žobrania o jedlo.

Niektoré slová je jednoducho lepšie pred Emkou nepoužívať. Banány nazývame žltým ovocím, o cestovinách hovoríme ako o penne, chrumky voláme pochutina. Akákoľvek zmienka o týchto najobľúbenejších jedlách totiž u Emky spustí žiaľ a neovládateľný hlad.

Niekedy premýšľam, či existuje niečo, čo by Emke nechutilo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Minule som krájala cibuľu a tradične som bola bombardovaná prosbami o ochutnávku. Tak trochu škodoradostne som Emke podala jeden poriadny kus. Ha, tak toto jej chutiť určite nebude! Ona cibuľu požuje a zahlási: „Ešte dám!“

Tak skúsime citrón. Na internete som videla mnoho vtipných videí zobrazujúcich prvý kontakt malých detí s touto potravinou. Väčšinou obsahovali pokrivené tváre, slzy v očiach, zdesené pohľady a vypľúvanie. Vytlačím polovicu citrónu do pohárika a podám ho Emke. Emka šťavu vypije, jej tvár sa ani o milimeter neskriví, trochu sa usmeje a opäť povie: „Ešte dám!“ 

Nechápavo sa na ňu pozerám. „Aký bol citrón?“ pýtam sa.

„Dobrý,“ odpovie.

Tak a máme ďalšie žlté ovocie o ktorom neradno hovoriť.

Postupne nám takto do zoznamu zašifrovaných potravín pribúdajú ďalšie. A to ešte nezistila, ako dobre chutia cukríky, keksíky a čokoláda. Tie pred ňou zatiaľ ako správni tajní agenti úspešne zatajujeme.

Martina Paulenová

Martina Paulenová

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  312
  •  | 
  • Páči sa:  1 681x

Matka, manželka, lekárka, bežkyňa. Píšem o tom, čo som sa naučila pri výchove svojich dcér, čo som zažila počas behov po lesoch a kopcoch, o fungovaní ľudského tela. A niekedy len o celkom obyčajných drobnostiach. Zoznam autorových rubrík:  Veselo aj vážne o materstveZo životaNa zamyslenieZ medicínyNaše krásne SlovenskoBežeckéZ cestovania po sveteNajväčšia umelkyňa, prírodaZ rozprávania starých rodičovPutovanie po Nórsku - 2008Island 2010Alpy 2011Alpy 2012Alpy 2013Alpy 2015Wachau - Dolné RakúskoViedenské zápiskyZápadné pobrežie KanadyNezaradenéSúkromnéTuristika s deťmi

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu