Cievy človeka, to je ako jedná veľká rieka. Putujú nimi krvinky, ktoré usilovne prenášajú živiny a kyslík, bojujú proti infekciám, starajú sa o to, aby všetko v tele bežalo, tak ako má. Zdravý dospelý človek má približne 5 litrov krvi. Keď stratí do 10%, čo je asi pol litra, telo sa s tým vie bez problémov vysporiadať. Pri vyšších stratách už začína hroziť nebezpečenstvo.
Preto sa organizmus krvácaniu bráni. Keď sa poraníme, okamžite zalarmujeme tím bojovníkov, ktorí spravia čokoľvek, aby obmedzili krvnú stratu. Krvácanie môžeme prirovnať k rieke, ktorá sa pri povodni vyleje. Poranená cieva sa reflexne stiahne a obmedzí tak prietok krvi danou oblasťou. Ako keď pri povodniach tok rieky regulujú priehrady. V mieste rany sa obnažia bielkoviny (proteíny), ktoré sú za normálnych okolností schované vo vnútri steny cievy a prídu do kontaktu s krvou.
Prvým z nich je kolagén, ktorý znepokojí okoloplávajúce trombocyty (krvné doštičky), tie sa začnú okamžite aktivovať, zmenia tvar na akčný bojovnícky a uvoľňujú rôzne látky, ktoré upozorňujú ďalšie doštičky, že sa niečo deje (akoby rozposlali smsky všetkým svojim kolegom: Pozor! Niečo nie je v poriadku!). V mieste poranenia trombocyty vytvoria takzvaný primárny (biely) trombus, čo je prvá provizórna obranná formácia, ktorá má zabrániť prebiehajúcemu krvácaniu. Predstavme si to tak, ako keď pri povodni občania donesú ku korytu rieky vrecia s pieskom a potom v napätí čakajú na profesionálnejšiu pomoc.
Druhý proteín, ktorý sa na cievnej stene odhalí sa volá tkanivový faktor a aktivuje ďalšiu záchrannú čatu. Ide o bielkoviny krvného riečišťa, ktoré nazývame zrážacie (alebo koagulačné) faktory. Tieto látky pracujú veľmi efektívne a sofistikovane. Každý z nich má presnú funkciu a pre poriadok sa označujú číslami od 1 do 13. V krvi si plávajú v nepohotovostnom neaktívnom stave, ale keď sa už niečo zomelie, ihneď konajú.
Faktor 7 je na stráži. Jeho úloha je kontrolovať, či niekde nezazrie tkanivový faktor. Ak áno, okamžite sa aktivuje a zalarmuje faktor 9 a ten zas aktivuje faktor 10. Ako táto aktivácia prebieha? Aktívne koagulačné faktory fungujú ako enzýmy, ktoré sú z nasledujúceho faktoru schopné odštiepiť určitú časť, ktorá bráni jeho aktivite a teda enzymatickej funkcii.
Celá kaskáda vedie k jedinému. Faktor 10 mení neaktívny protrombin na aktívny trombin a ten štiepi neaktívny fibrinogen na aktívny fibrin. Firbinové vlákna sa potom spájajú do akejsi siete, ktorá stabilizuje primárny trombus a zachytáva ďalšie krvinky, čím sa krvná zrazenina stáva pevnejšou a odolnejšou a nazýva sa sekundárny (červený) trombus. Predstaviť si to môžeme ako vojakov a požiarnikov, ktorí dorazia do povodňou ohrozenej oblasti so špeciálnou technikou, spevnia provizórne valy a zvýšia tak stupeň ochrany.
Okrem tvorby fibrinu má trombin ešte ďalšiu úlohu. Slúži ako aktivačný signál pre ďalšie zložky obrannej čaty – faktory 5, 8 a 11, ktoré následne ešte zvýšia množstvo zapojených 7čiek, 9tok a10tok a urýchľujú ich prácu. Pre predstavu: ministrovia vo vláde si všimli, že popri riekach pracujú vojaci s ťažkou technikou, vyhlásia krízovú situáciu, zvolajú ešte viac výkonných zložiek a monitorujú ich prácu.
Potom tu máme ešte faktor 13. Ten stabilizuje sekundárny trombus priečnymi väzbami a ešte zvýši jeho pevnosť. V protipovodňovom kontexte by faktorom 13 mohli byť kňazi a miestne babky, ktoré sa modlia, aby všetko dobre dopadlo a zapoja tak do ochrany ešte aj „vyššie sily“.
Aby to však nebolo také jednoduché, niektoré zrážacie faktory fungujú len vtedy, keď je prítomný vitamín K. Vitamín K tvoria baktérie v čreve a v potrave ho príjmame hlavne v zelenej listovej zelenine a v zelenom čaji. Bez neho je zrážanie krvi nedostatočné. Pri povodniach sú pre mňa vitamínom K asi peniaze. Keď ich nie je dosť, proste to nie je ono.
Keď už je krvácanie úspešne zastavené, začnú byť dôležité látky, ktoré zabraňujú tvorbe ďalších trombov a ktoré vzniknutú krvnú zrazeninu postupne odstránia. Veď aj po povodniach nastupuje rota, ktorá uprace škody, odstráni vrecia s pieskom a všetko sa snaží vrátiť do pôvodného stavu. Pri koagulácii majú túto funkciu viaceré bielkoviny. Proteiny C a S pracujú vždy spolu, ich funkcia je však závislá na vitamíne K. Antitrombin rozkladá trombin a teda zabraňuje tvorbe ďalšieho fibrinu. Samotné odstránenie fibrinových sietí má potom na starosti plasmin a jeho aktivátory (napr. tPA a urokinasa).
Situácia sa pomaly upokojuje a my sme úspešne prežili ďalšie krvácanie.
Na záver ešte obrázok, ako celý boj s katastrofou vyzerá ako celok.
Nabudúce niečo o ľuďoch, u ktorých treba tendenciu k zrážaniu krvi starostlivo držať na uzde a o tom, ako na to.
