Táto rozprávka bola súčasťou mojich Vianoc od mala. Podobne ako miesenie voňavého, príjemne lepkavého medovníkového cesta alebo opatrné vypĺňanie prázdnych miest na pichľavých ihličkách smrečka krehkými ligotavými ozdôbkami.
Pred televízorom som sedela vedľa mamy. Spolu sme napäto čakali, ako to celé dopadne, akoby sme film videli prvýkrát. Obdivovali sme krásnu skromnú a emancipovanú Popolušku a ja som ticho dúfala, že raz budem ako ona. Pekná, odvážna, pracovitá, s životom plným kúziel a šťastím v láske.
Keď som sa vydala, mamu na gauči som vymenila za manžela. Ale vôbec to nefungovalo. Vraj, ako môže byť ten princ taký hlúpy, že svoju vyvolenú nedokáže spoznať cez tenučký závoj. A nech sa lepšie pozriem na holuby- veď oni vôbec netriedia, ale len celkom obyčajne zobú.
Môj manžel jednoducho Popolušku pozerať nevedel.
Našťastie mám dve dcéry. Nevedela som sa dočkať, keď trochu podrastú. Budeme pozerať spolu a vrátime rozprávke stratenú magickú atmosféru.
A veru, nesklamali ma. Boli nadšené. Tlieskali, vyvaľovali oči, nahlas sa smiali a bez zábran fandili hlavnej hrdinke.
Bolo to čarovné, až sa mi tisli slz do očí.
„Budeme sa hrať na Popolušku,“ rozhodla po záverečných titulkoch Emka a už aj rozdeľovala role. Ja som bola vybratá na úlohu macochy.
A potom som zmiešavala strukoviny, komandovala svoje malé Popolušky, hrala začudovanú, aké krásne devy sa objavili na bále a natŕčala svoju veľkú nohu do Alžbetkinej papučky.
„A teraz znova,“ povie Emka po úspešnom happyende.
Zo tri kolá sa mi darí hrať sa s ako takým elánom. No moje dcéry sú neunaviteľné. Hra na Popolušku ich drží už niekoľko dní.
„Mamina, veď sa čuduj, že sme zmizli z domu a odcválali s princami,“ rozkazuje Emka. „A odznova. Pošli nás prať prádlo do studenej vody.“
„Nezahráme sa karty?“ skúšam.
„Nie,“ zhodnú sa obe a rázne vrtia hlavami.
Cítim, že začínam byť nervózna. Kedy ich to už konečne prestane baviť? Odpovedám stále viac odmerane a úsečne.
Večer prichádza domov tato.
„Aký ste mali deň?“ vyzvedá.
Priznám, že k záveru už ťažký.
„Asi so mnou nebola moc veľká sranda, však?“ Obrátim sa na dievčatá.
„Prečo?“ nerozumejú. „Nie, hralo sa s tebou super, mamina. Bola si úplne rovnako zlá, ako tá macocha z rozprávky.“
Veru, hrať macochu má svoje výhody.
