Najhoršie je cestovanie.
Jazdiť autom sa neoplatí kvôli preťaženej ceste s nekonečnými kolónami. Preto chodí vlakom. Treba však prestupovať. A hoci podľa cestovného poriadku na seba spoje krásne nadväzujú, prvý vlak vždy mešká a ten druhý ho nepočká.
„Tak potom čakám hodinu na ten druhý vlak. Domov prichádzam až večer, takmer dve hodiny od chvíle, čo skončím v práci.“
Vyvalím na ňu oči.
„No, je to peklo,“ mykne plecom. „No musíme to vydržať.“
Pár dní to skúšam. Spoločne sa ponáhľame na prvý vlak, druhý vlak zmeškáme a potom hodinu otrávene debatujeme na nástupišti a rozoberáme, čo všetko nás na tomto povinnom stážovaní rozčuľuje, aká je naša situácia bezútešná, čo všetko zanedbávame a o čo všetko prichádzame.
Domov prichádzam vyčerpaná a rozhorčená a do noci pokračujem vo frflaní, len so zmeneným poslucháčom.
Netrvá to dlho a na vlastnej koži cítim tú istú frustráciu, ktorá sršala z mojich starších kolegov, keď mi ešte pred pár mesiacmi prerozprávavali svoje vlastné zážitky z obdobia stráveného na povinnej stáži.
Toto naozaj treba len prežiť.
Asi po týždni si na mape všimnem, že ten nešťastný meškajúci vlak, ma odvezie naozaj len pár kilometrov.
To by som tam za ten čas, čo zvyknem čakať na stanici prišla aj po svojich, pomyslím si.
A prečo nie.
Začnem do práce chodiť v športovom oblečení. Na začiatku sa cítim trápne. Medzi elegantnými doktormi pútam pozornosť a to nemám rada. Radšej by som splynula s davom. No po pár razoch si zvyknem a takisto aj moje okolie. Noví kolegovia ma už majú zaradenú ako „tú, čo behá z práce“.
Z časti dňa, ktorý ma najviac hneval sa stane udalosť, na ktorú sa najviac teším. Po cyklotrase dobehnem na druhú stanicu práve včas, aby som spolu s rezignovanou kolegyňou, čo prišla vlakom a už hodinu čaká na nástupišti, nastúpila na vlak domov.
Namiesto frustrácie som plná endorfínov. Postupne začnem objavovať ďalšie trasy, ktorými sa dá môj vlak stihnúť. Spoznávam okolie nového mesta a cítim sa tak trochu ako na dovolenke.
Áno, domov stále prichádzam neskoro. No aspoň s dobrou náladou.
Pracovný pobyt vo vedľajšom meste máme povinný a ani s katastrofálnou dopravnou situáciou asi veľa nezmôžem. No môžem ovplyvniť to, ako sa na celú situáciu pozerám.
Budem sa sústrediť na nepríjemnosti alebo sa pokúsim objaviť to najlepšie?
Ja som sa už rozhodla.
