Predstavovala som si, že podobné, ako keď kráčate zdanlivo nekonečnou hustou hmlou a zrazu zbadáte lúče slnka. Že je to pocit tepla na hrudi, pokoja a vďačnosti.
Keď sme sa po náročnom období dozvedeli dobré správy my, v skutočnosti to nebola žiadna eufória. Skôr úľava. A hneď za ňou obavy. Tak veľmi som si navykla na strach, neistotu, komplikácie a prekážky. Obrnila som sa, prepla som sa do role bojovníčky, tvrdohlavo som prežívala deň za dňom. A teraz si mám vdýchnuť? Nie je to len nejaká pasca? Zmäknem, uvoľním sa a príde ďalšia rana. Bojím sa radovať, lebo nechcem znova počuť zlé správy a zažívať všetko odznova. Zvládla by som to zvládnuť ešte raz?
Chcela by som počuť, že teraz už budeme mať pokoj. Že už sme si svoje odbojovali a že nabudúce budú bojovať iní. No viem, že to tak nefunguje. Žiadne garancie nedostanem. Zostáva mi len začať sa opatrne tešiť.
Život sa pomaly vracia do normálu. Už nemusím byť statočná, môžem len tak obyčajne žiť ďalej, akoby sa nič nestalo. A tu sa zrazu začínajú objavovať tisíce drobných problémov a starostí, na ktoré sme pri tom našom jednom veľkom probléme úplne zabudli. Ale je tá ľudská myseľ potvorka! Keď som bola prigniavená priam existenčným problémom, žila som vlastne v paradoxnom pokoji. Takmer nič ma nedokázalo vykoľajiť a tak málo stačilo na to, aby som sa potešila. No a teraz? Niekto sa na mňa škaredo pozrie a už mám pokazenú náladu. Na to, aby som sa cítila spokojne začínam mať opäť o čosi väčšie nároky. Prestáva stačiť byť v pokoji a spolu. Začínam túžiť po všetkých tých nadstavbách k šťastnému životu, ktoré sa ešte prednedávnom javili byť takým veľkým rozmarom.
Nuž, asi je to súčasť ľudského bytia. Buď máte jeden veľký problém alebo milión drobných smiešnych. A až veľký problém vám ukáže, že k šťastiu naozaj netreba veľa.
A čo teraz? Budeme pokračovať v opatrne optimistickom a radostnom žití našich životov. Snáď o čosi viac s vedomím, že nič netrvá večne a že každý prežitý deň je privilégiom. Snáď o čosi viac v prítomnom okamihu a menej s hlavou zahltenou malichernými problémami, ktoré sa vždy nejaké nájdu.
Odrazili sme sa od dna a to je dobrá správa. Aspoň nateraz.
pozn.: napísané v októbri 2024
