Stretla som ľudí, ktorí tvrdili, že byť sám je skvelé. Predpokladala som, že to hovoria len preto, že proste nemajú nikoho, s kým by mohli tráviť svoj čas.
Byť osamote ma desilo. Doteraz si viem živo vybaviť, ako pomaly kráčam študentskou menzou s táckou s obedom a rýchlo prehliadam tvár za tvárou. Naozaj nezbadám nikoho známeho? Sadnúť si k stolu celkom sama som považovala za potupu. Sami obedujú tí čudní, odmietnutí, nepochopení, nemilovaní, opustení.
Nevedela som pochopiť, ako môže niekto ísť sám do kina, na koncert či nebodaj na dovolenku. To musia byť ozaj smutní ľudia. S kým sa podelia o svoje dojmy? S kým sa porozprávajú? Čím vyplnia všetko to ticho, všetok ten čas?
Teraz už rozumiem. V súčasnosti je čas osamote jednou z mojich najobľúbenejších foriem žitia.
Keď som dala samote šancu, zistia som, že je to čas plný zážitkov, spoznávania, rastu. No aj byť osamote som sa musela naučiť. Na začiatok som musela zvládnuť vydržať sama so sebou, začať sa mať rada. A to bolo pre mňa ťažšie, ako nájsť si nového kamaráta, ba možno aj náročnejšie ako nájsť si manžela.
Dlho som žila v predstave, že som nemožná. Že takmer každý zvláda život lepšie než ja. Moji známi sa mi zdali byť spokojní, s jasnou víziou, vyrovnaní sami so sebou, schopní zvládať rôzne životné situácie omnoho lepšie než by som to z môjho pohľadu dokázala ja. Naopak ja som stála tápala. Čo vlastne chcem v živote robiť? Som pre ostatných dosť dobrá? Sú moje rozhodnutia správne?
Trvalo mi dosť dlho, kým som si začala všímať, že nemám pravdu. Že človek, ktorý má vo všetkom jasno, neexistuje. Aj tí, na prvý pohľad vyrovnaní, úspešní, nepochybujúci a obdivuhodní, majú svoje dilemy, situácie v ktorých sú neistí, otázky na ktoré nedokážu nájsť odpoveď, stránky svojho žitia, ktoré nemajú radi.
Zistila som, že nie som iná ako ostatní, ako tí ku ktorým som vzhliadala. Prestala som samú seba súdiť. Namiesto toho som si začala všímať, aké rôzne vlastnosti, schopnosti aj neschopnosti mám. Bez toho, aby som ich akokoľvek hodnotila - pozitívne či negatívne. Len ako čisté fakty, podobne ako pri vedeckom výskume. Zistila som, že som naozaj zaujímavá bytosť. Vlastne ako každá iná na tomto svete. A uvedomila som si, že sa chcem lepšie spoznať. A práve čas osamote mi to umožňuje.
Vo všedné dni som konfrontovaná s názormi druhých ľudí, spoločenskými normami, predstavami svojich blízkych. Je ľahké nechať sa nimi ovplyvniť, prevziať cudzie myšlienky a považovať ich za svoje vlastné.
Keď som sama, počujem len samú seba. Bez rozptýlenia, bez možnosti úniku. Zo začiatku mi v takýchto chvíľach bolo značne nekomfortne. Hodnotila som svoje názory, tak ako to zvykne robiť okolie. Ako môžem byť taká neschopná, že sa mi trikrát po sebe nepodarí odber krvi? alebo Som hrozná matka, keď tak ľahko strácam nervy. Až časom sa naučila byť sama k sebe zhovievavejšia. Skúsila som vypnúť emócie a stať sa len akýmsi nezávislým pozorovateľom. Uvedomila som si, že čím lepšie sa poznám, tým lepšie sa dokážem pripraviť na prípadné krízové chvíle. Čím viac viem o svojich slabostiach, tým lepšie môžem pracovať na svojom raste. Už sa nehanbím za to, že som taká, aká som. Každý je nejaký a nikto nemá len samé pozitívne vlastnosti. Spoznávam, akú výbavu si v sebe nesiem a premýšľam, ako s ňou čo najlepšie preplávať životom.
Každú chvíľu samoty som začala vítať s očakávaním a vďačnosťou. Zrazu som si uvedomila, že som sa konečne prestala hnevať na tých, ktorí ma nechali samú. To, že sú moji blízki šťastní aj bezomňa neberiem ako ich zradu, lebo aj ja som šťastná aj bez nich. Pretože tak, ako je veľa vecí, ktoré dokážem zažiť len s niekým, je aj veľa aktivít, ktorým sa najradšej venujem sama. Presne podľa svojich predstáv, bez toho, aby som sa niekomu prispôsobovala, alebo bola niekým hodnotená.
A tak sa z dievčaťa, čo radšej ostalo hladné akoby malo sedieť samé pri stole, stala žena, ktorá pomaly začína plánovať sólo víkendový zážitok niekde uprostred hôr.
Už viem, že to, že som veľa sama, neznamená, že mám málo lásky. Pochopila som, že je to tak trochu naopak, že aj schopnosť vydržať sama so sebou je jedným z predpokladov pre spokojné vzťahy. Čím spokojnejšia a šťastnejšia som vo chvíľach samoty, tým viac lásky dokážem rozdávať vo chvíľach so svojimi blízkymi.
