Najväčšie faux pas na Islande
Jedným z najväčších trapasov, ktorý sa vám na Islande môže stať je vraj, keď v konverzácii spomeniete, že islandské kone sú malé. Prečo? Veď v porovnaní s „európskymi" sú tunajšie „tátoše" naozaj len takými väčšími poníkmi. Malá zavalitejšia postava, ofina padajúca do očí... Domáci si ich však veľmi vážia a neznesú jediné krivé slovo na ich účet. Veď len vďaka nim sa kedysi ich predkom podarilo osídliť celý Island. Bez ich pomoci by prekonanie obrovských vzdialeností naprieč opustenou drsnou krajinou bolo prakticky nemožné.
Dnes ich tu môžete stretnúť vo veľmi hojnom počte. Na lúkach, v ohradách, divoké aj ľudomilné. Veľa agentúr ponúka jazdecké výlety, počas ktorých si môžete koníka vychutnať nielen z diaľky ale priamo na vlastnej koži, v sedle.
Poteší však aj každý pohľad na tieto hrdé nespútané tvory. Dokonalé rysy tela, každá krivka prispôsobená tunajším tvrdým pomerom, v očiach sloboda a divosť. Sú plaché, odolné, drsné. Ako islandská príroda. Preto sa sem tak hodia.
Odkiaľ sa tam berú?!?
Predstavte si, že cestujete naprieč Islandom. Už dlho ste nestretli ani živú dušu. A tu zrazu, tri ovce. Pripočítajte k tomu lávu, kamene, asi tak meter štvorcový trávy a žiadne ľudské obydlie v okolí 50km.Záhada je na svete. Čo robia ovce na mieste, kde ani tráva nerastie poriadna? Majú vôbec pastiera? A ak hej, ako to, že neutečú, keď nie sú v žiadnej ohrade? A ako sa tam vôbec dostali? Boli na miestach, kde by ste ich naozaj nečakali. Na vysokých skalách, na opustených planinách, medzi kameňmi, pri rozbúrených potokoch, na cestách, v hmle aj v daždi... Pripadalo mi to, akoby ich tam zhadzovali z vrtuľníka. A ďalšia záhada... Prečo sa vždy pohybujú po trojiciach? Najprv sme si mysleli, že je to náhoda, ale časom sme odpozorovali, že je to pravidlo, ktoré platí takmer stopercentne. Ktovie, čo motivuje ovce, zoskupovať sa práve do takýchto netradičných skupiniek...
Tak ako kone, aj ovce sú ľuďmi považované za odvážne a hrdinské tvory. Tradujú sa o nich rôzne príhody. O tom, ako pomohli iným zvieratám a dokonca aj ľuďom. Ako zachránili topiacich alebo stratených v tme a hmle. Ktovie, koľko je na týchto historkách pravdy. Jedno je však isté. Ovce aj kone neodmysliteľne patria k Islandu. A na tajomstve okolo nich možno predsa len čosi bude...
