Všetko sa to začalo v septembri, v prvý deň v škôlke, keď spolu s Miškom zhodili tabulu a tým vyvolali rozhorčenie pani učiteľky a zahanbenie rodičov. Možno práve vtedy, medzi nimi, dvomi najväčšími výmyselníkmi preskočila prvá iskra. A odvtedy...
U starkých:
Lenka (so záhadným úsmevom): Maťka? Ja už mám frajera.
Ja: Hej? A ako sa volá?
Lenka: Miško. Stále sa hráme iba spolu...
Ja: A aj pusu ste si dali?
Lenka: (potmehúdsky úsmev) Áno.
Lenka (po chvíľke): A Maťka?
Ja: ??
Lenka: Je mi za ním smutno...
V škôlke, poobede:
Miško (veľké modré oči) : Ahoj Lenka, budem na teba myslieť... Vidíme sa zajtra.
Lenka (sklopený zrak) : Budeš mi chýbať... Ale zajtra sa spolu znovu zahráme!
O pár mesiacv neskôr:
Lenka (spokojne): A my sa s Miškom oženíme a Paťka si adoptujeme (Lenka bola totiž tak trochu zaľúbená aj do Paťka), aby sme boli všetci spolu...
Už som sa aj starkých pýtala či nám budú strážiť deti keď pôjdeme nakupovať...
Po karnevale:
Lenka (nadšene): Bolo to supereer! Stále som tancovala s Miškom. A už sme aj našich rodičov skamarátili. Teraz môžeme spolu chodiť na dovolenky!
Opäť u starkých:
Starká: Lenka, modlíš sa za svojich rodičov pred spaním?
Lenka: Áno, ale aj za Miška. Naňho vždy večer myslím.
Starká: A prečo sa ti tak páči?
Lenka: (blažený úsmev) Keď on je taký krásny... Keby ste VY chodili do škôlky, tiež by ste sa doňho zaľúbili!
Pred pár týždňami:
Lenka: Miško už neni môj frajer!
Ja: A to prečo?
Lenka (rozhorčene): Lebo je drzý a nadáva. Keď mu učiteľka povie, že má upratať hračky, zakričí na ňu že Prestáááň! Tak už neni môj frajer.
Škoda, bol to pekný párik :)
