Hoci tam takto ležia už niekoľko týždňov, až dnes som si uvedomila, aký je na ne z postele dobrý výhľad. Tá nenápadná nehybná kôpka vo mne prebudí nepríjemné pnutie. Odvrátim zrak, nevedomky práve tým smerom, kde zo stropu namiesto peknej lampy visí nepekná žiarovka. Nepríjemné pnutie zosilnie. Proste som verila tomu, že dva mesiace od sťahovania už bude v byte všetko hotové.
Mám chuť zatriasť spiacim manželom a vyrútiť sa naňho s celým zoznamom výčitiek a požiadaviek. Odolám. Deti ešte spia, mala by som radšej oddychovať.
Zavriem oči a v duchu projektujem umiestnenie poličiek s kvetmi. V mojich predstavách naše kvety bujnejú životom, sú sýto zelené, košaté, s lesklými listami. Nie ako tí chudáčikovia, čo čakajú na umiestnenie políc na náhodných nedôstojných miestach v byte. Neviem, v čom je chyba. Veď ich aj polievam, aj sa im občas prihovorím, tak prečo nemôžu vyzerať ako vďačné spokojné izbové rastliny?
Deti sa dnes zobudia okolo siedmej. Je to asi o hodinu neskôr ako zvyčajne. Mala by som sa tešiť, no čo je to za život, keď má byť vstávanie o siedmej dôvodom na radosť? Hlboko v mojom mozgu sa spustia komplikované kalkulácie. Výsledok je hrozivý. Tisícstojeden dní som nespala dlhšie ako do siedmej. Nečudo, že som taká unavená.
Kým môj mozog počíta, moje telo už stojí pri sporáku. Možno je to práve tým počítaním a možno neustálym prílevom detských slov, no dnes som naozaj neobratná. Najprv vykypí mlieko, potom mi z rúk vypadne keramická miska.
„Mamina, misky sa nehádžu na zem,“ nezabudne mi pripomenúť Emka a ja len mlčím. Viem, že keby som prehovorila, určite by som to neskôr oľutovala.
Deň pokračuje tak, ako začal. Vonku je tma a prší. Z rádia sa dopočujem o novom variante koronavírusu, ktorý zamieša karty vo vývoji pandémie.
Vypnem rádio a vydám sa na balkón pohostiť vtáčikov. Keď zbadám neporiadok, čo tí nevďačníci narobili okolo búdky, zmením názor. Položím nádobu so semienkami na parapetu a šomrajúc sa vraciam do bytu.
Všimnem si, že deti sú dnes tiež akési protivné. Robia to naschvál? Emka mi nedaruje ani jednu tichú chvíľku. Pýta sa také tie nekonečné detské otázky. A Alžbetka piští, že jej nevenujem výlučnú pozornosť. Čo nechápu, že život nie je len o zábave?
Zhlboka sa nadýchnem. Musím sa na seba pozrieť z nadhľadu, aby som si to uvedomila.
Dnes je ten deň. Zlý deň.
Také dni sú v mojom živote od nepamäti. Kedysi ma dokázali úplne vyviesť z miery. Presvedčiť ma, že všetky doterajšie spokojné a šťastné chvíle boli len dôsledkom mojej nevšímavosti. Že až teraz som odhalila, aký je môj život ponurý.
Neskôr som pochopila, že občasné zlé dni sú súčasťou života. Nedá sa im vyhnúť. Prichádzajú bez pozvania a často i bez dôvodu. Dni, keď som smutná a nahnevaná a vlastne ani neviem prečo. Dni, keď prehliadam to dobré a pekné. Dni, keď si všímam všetky negatívne drobnosti, keď mi všetko padá z rúk, keď kričím, potom sa ľutujem, potom znova kričím a napokon mám chuť plakať.
To, že som akceptovala existenciu zlých dní ma zvláštnym spôsobom upokojilo. Aj to, keď som zistila, že to nie je to len môj problém. Poznajú ich úplne všetci. Aj tí spokojní. Je v poriadku mať zlú náladu, aj keď na to nemáte žiadny vážny dôvod.
Keď sa do jedného zo zlých dní prebudím, väčšinou mi chvíľu trvá, kým si to uvedomím. Ešte stále ľahko prepadnem predstave, že sa celý svet dohodol a snaží sa mi znepríjemniť život. No naučila som sa veriť skôr v to dobré. Keď sa mi zdá, že sa toho na mňa sype akosi priveľa, skúsim na chvíľu zastaviť emócie a preveriť, či hlavným problémom nie je moje vlastné negatívne naladenie.
Ak áno, poteším sa. Poteším sa, že moje nešťastné pocity nemajú žiadnu vážnu príčinu.
Môže za ne zlý deň.
Aspoň ho budem mať za sebou. Len ho prežiť.
Možno už zajtra ma nezavesené poličky v rohu miestnosti nebudú vôbec hnevať, izbové rastliny pochválim za každý nový konárik či lístok a deťom i vtáctvu s ľahkosťou odpustím ich drobné neduhy. Popravde, ani si ich nevšimnem. Namiesto toho sa na svoje deti budem s úľubou pozerať a tešiť sa z každej chvíle s nimi a vtákom poďakujem za spoločnosť. Vďačne sa usmejem a spokojne sa zahľadím na dažďové kvapky radostne ťukajúce na naše okno.
