Jej rodičia sa rozviedli keď bola ešte malé dievčatko. Možno od nich sa naučila rozprávať ako starý robotník na stavbe, každé druhé slovo nepekné.
Nevadí, kamarátov má aj tak dosť. Trávi s nimi väčšinu času, lebo s mamou sa nerozpráva. Už dávno sa naučila nepripúšťať si jej výčitky k srdcu. A jej matka sa zas zmierila s tým, že jej dcéra občas príde domov opitá. Teda dúfa, že len opitá.
Zuza nikdy nechodila rada do školy. Asi v pätnástich zistila, že keď človek pozná tých správnych ľudí, nie je ťažké zohnať pečiatku od doktora a ospravedlniť si vymeškané hodiny. Odvtedy do školy chodila len z času na čas, nazbierať nejaké známky a vybojovať si aspoň tú štvorku. A zatiaľ jej to vychádzalo.
Naša Zuza tento rok maturuje.
A čo ďalej? Zuzanka plánuje ísť na pedagogickú fakultu. Veď tam sa predsa dostane každý.
Ktovie... Možno raz bude učiť vaše dieťa...
...prečo sa dnes pedagogika často berie len ako „poistka"?
