Ako som vďaka pandémii nemusela behať po úradoch

Písmo: A- | A+

Myslela som si, že prechod z materskej na rodičovskú dovolenku bude podobný prechodu z detstva do dospelosti. Oficiálne sa to síce stane zo dňa na deň, no tá zmena bude taká nenápadná, že ju ani nepostrehnem.

Koľko vybavovačiek je s tým spojených som zistila, až keď sa ma to priamo týkalo.

So sedemmesačným bábätkom v kočíku to bola hotová misia. Vyrazili sme hneď ráno. Najprv výlet do zamestnania, kde treba podať žiadosť o nastúpenie na rodičovskú dovolenku. Emka na personálnom oddelení vystupuje ako dokonalé bábätko, veselo bľaboce a pozornosť usmiatych paní si zjavne užíva. Výborne, na rodičovskú dovolenku môžem nastúpiť, teraz ešte požiadať o rodičovský príspevok.

Zamierime do Sociálnej poisťovne. Potrebujem potvrdenie o tom, že mi bola vyplácaná materská. Našťastie nečakáme dlho a s tlačivom v hrsti sa ponáhľame ďalej.

Emka v kočíku zaspala. Hodinu krúžim po meste, aby sa vyspala. Po prebudení zaparkujeme v prebaľovacom kútiku neďalekého nákupného centra. Vymením plienku, nakojím a sme pripravené na návštevu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Na dlhej chodbe je hlava na hlave. Nemali sme prísť radšej inokedy? Emku chvíľu baví pozorovať, ako ľudia miznú za dverami jednotlivých kancelárií. Dynamika tejto akcie je však taká malá, že sa čoskoro začne nudiť. Prezrieme všetky nástenky, prelistujeme letáky pre nezamestnaných, no aj tak sa nevyhneme tomu, čo som popravde očakávala už omnoho skôr- plaču.

Našťastie sa o pár minút neskôr dostaneme na rad. Emka ticho čaká, čo sa bude diať. Pani za stolom si prezerá dokumenty, ktoré som doma starostlivo vyplnila. Prísne sa na mňa pozrie, vraj mi tam niečo chýba. Začudujem sa. Prelistuje papiere ešte raz a dané tlačivo čuduj sa svete nájde.

Emka medzitým šikovne schmatla jeden z papierov a roztrhala ho. Pani pokrčí čelo a poradí mi, že si ho môžem ísť znova vytlačiť niekde do mesta. Ona to vraj má zakázané. Keď zbadá môj zhrozený pohľad, sprisahanecky na mňa žmurkne, že mi to teda predsalen vytlačí. Ďakujem jej. Pani zhrnie dokumenty na kopu a slávnostne vyhlási, že teraz je už všetko v poriadku. Môžeme ísť.

Po skúsenostiach spred roka a pol som si po narodení druhej dcéry nedokázala predstaviť, ako tento proces absolvujem s deťmi dvoma. Pri tempe Emkinej chôdze a Alžbetkinej neochote pridlho sa viezť v kočíku to asi vôbec nebude jednoduché. Nič to, prinajhoršom vybavovanie rozdelíme do viacerých dní...

Pandémia mi však nečakane uľahčila život.

Tentokrát som nechodila nikam. Najprv som napísala mail do práce, potom do Sociálnej poisťovne a napokon na Úrad práce. Stálo ma to pár minút a rodičovská dovolenka aj rodičovský príspevok boli vybavené. Bez stresu, detského plaču, komplikovaného plánovania.

Kiežby takto „behanie po úradoch“ fungovalo aj bežne. Koľko času a nervov by nám to ušetrilo.

Veru, niečo by sme si z tejto covid-éry mohli ponechať aj po jej konci. Všetko dobré a inovatívne, čo sme sa naučili, čo sme po dlhých rokoch vylepšili a posunuli niekam vpred. Len dúfam, že sa nedozvieme, že to boli len núdzové riešenia a že najlepšie bude vrátiť sa k starým overeným postupom.

Skryť Zatvoriť reklamu