Ak ho má toľko, koľko potrebuje, prežije. Ak ho je nedostatok, hynie.
Predstavte si, aká to musí byť logisticky náročná úloha. Rozdistribuovať molekuly kyslíku ku všetkým bunkám, ktoré sú od neho závislé. Zadanie, s ktorým by si nejeden štát či firma nevedeli dať rady, zvláda náš organizmus ukážkovo. Na rozvoz kyslíka (a samozrejme aj iných dôležitých látok) máme k dispozícii dokonalú prepravnú sieť, efektívnejšiu než diaľničný systém ktorejkoľvek krajiny. Hovorím o obehovom (kardiovaskulárnom) systéme.
V jeho centre je srdce - pumpa, ktorá každým úderom udržuje celý transport v pohybe. Vháňa krv do uzavretého okruhu ciev, skoro ako rozhodca, ktorý odštartuje autá na pretekárskom okruhu. U zdravého človeka je premávka jednosmerná a umožňuje efektívne okysličenie nášho tela.
Srdce v skutočnosti nevyzerá takto: ♡, ale ako mäsitý vak naplnený krvou. To by sa veru pri vyznaní lásky kreslilo ťažšie. Tento orgán pracuje naozaj dômyselne a prepracovane. Je tvorené štyrmi funkčne oddelenými časťami - dvoma predsieňami a dvoma komorami. V ľavej časti srdca je okysličená krv, v pravej neokysličená. Krv vždy najprv prechádza predsieňou, potom cez chlopňu do komory. Srdce dokáže vytvárať elektrické vzruchy, ktoré jeho svalovinu nútia k sťahu. Hoci sa nám môže zdať, že sa srdce sťahuje ako celok, v skutočnosti sa najprv stiahne svalovina predsiení , potom komôr.
Ale teraz už späť k našej hlavnej misii- načas dopraviť kyslík k bunkám.
Kyslík sa do organizmu dostáva dýchacím systémom. Pri každom nádychu sa molekuly kyslíka dostávajú do pľúc a tam sa vstrebávajú do krvi. Z pľúc je okysličená krv prepravená cez pľúcne žily do ľavej predsiene nášho srdca.
Z ľavej predsiene sa okysličená krv dostane do ľavej komory a odtiaľ cez najväčšiu tepnu v našom tele- aortu do stále menších ciev. V tejto časti krvného riečiska nazývame cievy tepnami. Tepny sú teda cievy, ktoré vedú krv zo srdca. Kyslík sa nimi dostáva na miesto určenia – do buniek nášho tela.
Bunky príjmu kyslík a na oplátku odovzdajú oxid uhličitý, ktorý vzniká ako odpadový produkt pri chemických reakciách, ktoré za pomoci kyslíka tvoria z organických zlúčenín (väčšinou cukrov) energiu. Oxid uhličitý je potrebné z organizmu odstrániť. Krv čaká cesta späť do srdca.
Odkysličená krv z celého tela sa malými kapilárami dostáva do stále väčších a väčších ciev. Cievy, ktoré vedú krv do srdca sa nazývajú žily . Podobne ako vedľajšie cesty napájajúce sa na diaľnicu, aj žily privádzajúce krv z rôznych orgánov sa postupne napájajú na dve najväčšie žily v našom tele- hornú a dolnú dutú žilu, ktoré všetku neokysličenú krv privádzajú do srdca, konkrétne do pravej predsiene. Odtiaľ odkysličená krv prechádza do pravej komory a následne pľúcnicou do pľúc. Tam sa zbaví oxidu uhličitého a naloží nové molekuly kyslíka. Celý okruh sa uzavrie. Bunky sa dočkali zásielok kyslíku a zbavili nechceného oxidu uhličitého. Teraz je na rade srdce, aby znova udrelo a odštartovalo ďalší cyklus tejto okysličovacej rally.
Všetko, o čom som písala doteraz, platí od momentu narodenia. Počas vývinu v maternici funguje obehový systém inak.
Nie je to prekvapivé, keď vezmeme do úvahy, v akom odlišnom prostredí sa človek pred narodením nachádza.
Hlavná úloha obehového systému ostáva rovnaká - zabezpečiť okysličenie tkanív. No podmienky, za ktorých má túto misiu vykonávať, sú odlišné.
Veľký rozdiel spozorujeme hneď pri prvej zásadnej otázke. Odkiaľ sa kyslík do tela dostáva? Kým u dospelého jeho prísun zabezpečujú pľúca, u plodu v maternici je zdroj kyslíka iný. Akoby aj nie, veď jeho pľúca sú nefunkčné a skolabované. Okrem toho, kde by ten kyslík v maternici asi tak vdychovali, pravda?
Kyslík sa do vyvíjajúceho sa organizmu dostáva z tela matky. Tá pri každom nádychu okrem okysličovania svojho vlastného tela dopravuje kyslík aj do placenty. Odtiaľ sa krv obohatená kyslíkom dostáva do plodu cez pupočnú šnúru (umbilicus), konkrétne cez jednu z ciev, ktoré sú v nej ukryté- venu umbilicalis.
Keďže matka časť kyslíka minula na svoje vlastné potreby, krv, ktorá prichádza z placenty do plodu je síce okysličená na prenatálne pomery, no keby nám ju ponúkli po narodení, iste by sme sa nespokojní obrátili na reklamačné oddelenie. Sotva 90 percent kyslíka a Vy tomu hovoríte okysličená krv? To snáď nemyslíte vážne!
Ďalší rozdiel medzi krvným obehom pred a po narodení je trasa, ktorú krv absolvuje. Pred narodením má okrem hlavného okruhu známeho z postnatálneho života k dispozícii aj tri špeciálne skratky. Krv teda putuje inými cestičkami ako po narodení. Menia sa aj pravidlá týkajúce sa styku odkysličenej krvi s okysličenou. Kým po narodení je ich miešanie prísne zakázané, prenatálne sa v krvnom obehu odkysličená krv zmiešava s okysličenou.
Pozrime sa teraz na krvný obeh plodu konkrétnejšie.
Prvým orgánom plodu čakajúcim na zásielky kyslíka prichádzajúce cez venu umbilicalis je pečeň. Aby si však tento orgán sebecky neprivlastnil príliš veľa kyslíka z, už aj tak nie príliš štedro okysličenej krvi, časť krvi pečeň obchádza prvou z troch spomínaných skratiek. Táto spojka sa nazýva ductus venosus a privádza okysličenú krv priamo do dolnej dutej žily. Nie je to paradox že tá istá žila, ktorá po narodení vedie na kyslík najchudobnejšiu krv, teraz slúži ako hlavný prívod najviac okysličenej krvi? Dutými žilami prúdi okysličená krv do pravej predsiene srdca. Namiesto toho, aby pokračovala do pravej komory ako po narodení, väčšina z nej prechádza cez druhú skratku - malý otvor medzi predsieňami nazývaný foramen ovale. Tadiaľ sa dostáva do ľavej predsiene, ľavej komory a aorty. A potom k bunkám nedočkavo čakajúcim na čerstvú dodávku kyslíka. Obzvlášť štedro je kyslík pridelený hornej časti tela, najmä vyvíjajúcemu sa mozgu a svalovine srdca.
Vráťme sa ešte na chvíľu späť do pravej predsiene. Časť krvi (prevažne menej okysličená krv, ktorá sem podobne ako postnatálne prichádza cez duté žily z tela plodu) nepreteká cez foramen ovale, ale pokračuje podobne ako po narodení cez pravú komoru do pľúcnice. Tadiaľ krv obvykle prúdi na okysličovaciu kúru do pľúc. Pľúca plodu však nie sú funkčné, žiadny kyslík na rozdávanie v nich preto nie je. Pri prechode cez skolabované pľúca musí krv prekonávať obrovský odpor. Cez pľúca preto prechádza len malé množstvo krvi, nevyhnutné na výživu samotného orgánu. Väčšina krvi je z pľúcnice opäť odklonená. Tretia skratka sa volá ductus arteriosus a vedie do aorty, v ktorej sa potom prichádzajúca krv spolupodieľa na okysličovaní celého vyvíjajúceho sa telíčka. Keďže ide o menej okysličenú krv, je určená predovšetkým dolnej časti tela plodu, ktorá pri vývoji nemá až takú prioritu ako napríklad mozog či srdce.
Potom, čo sa krv odkysličí a vyzdvihne molekuly oxidu uhličitého, sa vracia späť do placenty, do tela matky. Odchádza podobne ako prichádzala- cez pupočník. Tentokrát však cez dve arterie umbilicales.
A čo sa stane po pôrode? Ako sa krvný obeh dieťaťa prispôsobí takej dramatickej zmene podmienok?
Počas pôrodu prestáva placentou prúdiť krv a dieťa sa dostáva do stavu hypoxie (nedostatku kyslíka). Ten stimuluje dychové centrum v mozgu a dochádza k prvému nádychu. Pri prvom kriku bábätko bojuje s odporom pľúc a zo skolabovaného nefunkčného orgánu sa stáva plne funkčné centrum zabezpečujúce okysličovanie tela. Klesá odpor pre pretekajúcu krv, pľúcami začína z pravej komory do ľavej predsiene pretekať väčšie množstvo krvi a tým sa zvýši aj tlak v ľavej predsieni.
V pľúcach sa začne tvoriť látka zvaná bradykinín, ktorá sa dostáva do ductus arteriosus a dáva mu signál k uzavretiu.
Lekári prerušia pupočník a tým aj prívod krvi z placenty. Výrazne sa tak zníži tlak krvi prúdiacej v dutých žilách prichádzajúcich do pravej predsiene. Tlak v ľavej predsieni prevýši tlak v pravej predsieni a ako dvere zaklapne väzivovú prepážku na stene oddeľujúcej predsiene nazývanú septum primum. Tým uzavrie foramen ovale.
Fetálny krvný obeh sa mení a začína fungovať tak, ako bude fungovať po zvyšok postnatálneho života.
Zdroje: Přehled lékařské fyziologie- William F. Ganong
