Žltačka, alebo po latinsky ikterus, nie je chorobou samou o sebe, ale symptómom, ktorý je spôsobený zvýšenou hladinou bilirubínu v našej krvi. Bilirubín je chemická zlúčenina vznikajúca najmä z krvného farbiva hemoglobínu pri rozpade červených krviniek. O osude bilirubínu v našom organizme som písala v minulom článku: https://paulenova.blog.sme.sk/c/452236/zlty-bilirubin-a-jeho-osud-v-nasom-tele.html
Pripomeňme si dva hlavné druhy bilirubínu. Nekonjugovaný bilirubín (nazývaný aj nepriamy), ktorý ešte neprešiel pečeňou, krvou sa rozváža na albumínovom člne a kvôli tomu sa neprepchá cez štrbiny filtra v obličkách. A konjugovaný bilirubín (priamy), ktorý už je upravený pečeňou, dokáže sa dostať do žlče a vďaka dobrej rozpustnosti vo vode a nezávislosti na albumíne aj cez obličky do moču.
Pre zjednodušenie si predstavme, že bilirubín je cestovateľ, plánujúci komplikovanú púť z krvi do čreva. Po ceste ho čaká niekoľko nástrah. Najprv sa musí plaviť na albumínovom člne na hlavnú colnicu – do pečene. Tam je preškolovaný, upravovaný, rekvalifikovaný tak, aby spĺňal normy pre vstup do žlčových ciest – hlavného transportného kanála a aby sa ním následne preplavil do vysnívanej destinácie – tenkého čreva.
Zvýšená hladina bilirubínu v krvi spôsobí, že sa minú všetky molekuly albumínu a topiace sa molekuly sa rýchlo ukladajú v našich tkanivách. Zafarbujú nažlto pokožku, sliznice aj očné bielka.
Čo však môže spôsobiť zvýšenie bilirubínu v krvi a teda ožltnutie nášho pacienta? Zjednodušene môžeme žltačku (ikterus) rozdeliť podľa príčiny vzniku na tri druhy:
Prehepatálny – spôsobený problémom ešte pred vstupom bilirubínu do pečene (po latinsky hepar)
Hepatálny – spôsobený chybou v pečeni, ktorá nedokáže bilirubín upraviť do správnej podoby vhodnej na vylúčenie z organizmu
Posthepatálny – spôsobený príčinou za pečeňou, teda prekážkou v žlčových cestách, ktorá zabraňuje bilirubínu v plavbe pečene do čreva
Povedzme si teraz o jednotlivých typoch podrobnejšie.
Prehepatálny (hemolytický) ikterus
Tento typ žltačky vzniká vtedy, keď sa bilirubínu v našom tele tvorí tak veľa, že pečeň nestíha konjugovať (pripravovať na vylúčenie) všetky jeho molekuly. Zvyšuje sa teda množstvo nekonjugovaného bilirubínu v krvi. Ako vieme, nekonjugovaný bilirubín sa nedostáva do obličiek a preto ho nenachádzame v moči. Zvýšené je ale aj množstvo molekúl, ktoré sa stihli zkonjugovať a prúdia do čreva, kde sa tvorí viac hnedého sterkobilinu a vzniká tmavá (hypercholická) stolica.
Túto situáciu si môžeme predstaviť ako obrovský prílev dovolenkárov, ktorí čakajú pred colnicou a dúfajú, že sa im podarí prejsť príslušnými postupmi a dostanú sa do hlavného transportného kanála. Spracovať toľko žiadostí naraz je ale na colnici nemožné a preto sa pred ňou cestovatelia hromadia.
Ako som spomínala, bilirubín vzniká najmä pri rozpade červených krviniek (erytrocytov) a tak vás isto neprekvapí, že tento typ žltačky hrozí pri chorobách spojených s nadmerným rozpadom erytrocytov. Príkladom sú napríklad tzv. hemolytické anémie. Ide o druh chudokrvnosti, pri ktorom v krvi pacienta prúdia choré červené krvinky, ktoré majú oproti zdravým pozmenenú chemickú štruktúru alebo tvar. Takéto poškodené bunky naše telo vyhodnotí ako hodné odstránenia a zlikviduje ich, pričom vzniká veľké množstvo bilirubínu. Okrem toho, že pacient ožltne, stráca drahocenné červené krvinky – taxíky pre kyslík, stáva sa unaveným a nevýkonným.
Hepatálny ikterus
Pečeň je najdôležitejšou továrňou v našom tele, ktorá upravuje a spracováva rôzne chemické látky, ktoré putujú organizmom. V osude bilirubínu má dôležitú úlohu – konjugáciu a následné vylúčenie do žlče. Chorá pečeň nedokáže pracovať tak zručne ako zdravá. Pred vstupom do nej sa hromadia nedočkavé molekuly nekonjugovaného (nepriameho) bilirubínu čakajúce na, pre ich ďalší osud kľúčovú, konjugáciu. Niektorým molekulám sa síce zkonjugovať podarilo, nedokážu sa však dostať do žlčových ciest. A tak sa v tele hromadí konjugovaný aj nekonjugovaný bilirubín. Nekonjugovaný dokáže prestúpiť do moču a vzniká preto tmavý moč. V moči takisto nájdeme aj urobilinogen, ktorý z bilirubínu vznikne v čreve a odtiaľ krvou doputuje do obličiek.
Je to ako keď na colnici pracujú neschopní colníci. Nielenže im dlho trvá spracovávanie žiadostí, ale aj samotné vypravovanie do hlavného transportného kanála akosi viazne.
Príčinou hepatálnej žltačky sú všetky choroby poškodzujúce pečeň. Alkoholizmus, rôzne nádory pečene, ale aj infekčné žltačky (hepatitídy), pri ktorých je pečeň ničená bojom medzi vírusmi a našou imunitou.
Posthepatálny (obštrukčný) ikterus
Po konjugácii sa bilirubín do čreva dostáva cez žlčové cesty. Čo ak však cestou natrafí na prekážku? Môže to byť nádor alebo žlčový kameň. Konjugovaný bilirubín sa hromadí v žlčových cestách a následne aj v krvi. Dostáva sa do moču a sfarbuje ho do tmava. V moči však nenájdeme ani stopu po urobilinogéne, ktorý za normálnych okolností vzniká z bilirubínu až v čreve pôsobením baktérií. Takisto nemôže vzniknúť ani sterkobilin a stolica sa stáva svetlou až belavou (acholickou).
V našej cestovateľskej paralele si obštrukčnú žltačku môžme predstaviť ako dopravnú nehodu v hlavnom transportnom kanáli. Cestovatelia už sú vybavení príslušnými povoleniami, ale cez prekážku na svojej trase sa do vysnívanej destinácie aj tak nikdy nedostanú. A tak svetom putuje zvýšené množstvo registrovaných, pripravených cestovateľov a v cieľovej destinácii ani nohy.
Na záver ešte tabuľka, v ktorej sú zhrnuté hlavné rozdiely medzi jednotlivými typmi žltačky.
