Každú bunku nášho tela zásobujú kyslíkom z pľúc a na spiatočnej ceste naložia molekuly oxidu uhličitého.
Predstavme si, že z výšky pozorujeme ruch vo veľkom meste. Na prvý pohľad vyzerá jeden taxík ako druhý. Ak by sme sa však niekoľkými odviezli, zistili by sme, že hoci taxíky sú rovnaké, taxikári ani zďaleka. Jeden je neoblomný antivaxer, druhý absolvoval všetky, hoci aj nepovinné očkovania. Jeden volí SMER, druhý SAS. Jeden je moslim, druhý kresťan, jeden pro life, druhý pro choice. Každá téma rozdeľuje jednotlivých taxikárov do skupín charakteristických rovnakým pohľadom na danú vec.
No a podobne je to aj s červenými krvinkami. Keby sme mali možnosť skúmať červené krvinky od viacerých ľudí, zistili by sme, že hoci na prvý pohľad vyzerajú rovnako, pri podrobnejšom skúmaní ich membrány natrafíme na molekuly, ktoré nie sú u všetkých červených krviniek rovnaké. Nazývame ich antigény. Červené krvinky na základe prítomnosti rôznych antigénov môžeme rozdeliť do skupín, podobne ako taxikárov podľa ich názorov na niektoré témy. Kategórií, podľa ktorých môžeme erytrocyty klasifikovať je niekoľko. Tak ako je viacero tematických okruhov, podľa ktorých môžeme klasifikovať taxikárov (politický názor, názor na očkovanie, vierovyznanie, atď.). Keď hovoríme o červených krvinkách, každá takáto kategória sa nazýva systém krvných skupín. V každom takomto systéme môžeme erytrocyty rozdeliť do viacerých krvných skupín. Krvná skupina je teda charakteristická kombinácia bielkovín a sacharidov (antigénov), ktorá je prítomná na membráne konkrétnej červenej krvinky.
Nie všetky systémy krvných skupín sú rovnako klinicky významné. Klinickou významnosťou myslíme to, do akej miery môže odlišnosť krviniek v určitom systéme reálne ovplyvniť náš život. Pre predstavu sa opäť vráťme k taxikárom. Klinicky nevýznamnou témou by v tomto prípade bola napríklad debata o obľúbenej farbe. To, že váš najlepší priateľ má rád modrú a vy ju neznášate asi váš vzťah príliš neovplyvní. Omnoho väčšiu klinickú významnosť má napríklad rozdielnosť v názore na vinníka vojny na Ukrajine. Určite existuje nejeden prípad, keď príslušnosť k opačným názorovým skupinám poriadne naštrbil predtým kamarátske vzťahy.
Najznámejšími a najvýznamnejšími systémami krvných skupín je systém AB0 a Rh faktor.
Systém AB0 rozdeľuje červené krvinky podľa toho, či sú na ich membráne prítomné glykolipidy, ktoré označujeme ako antigény A a B. V prípade tohto krvného systému môžeme slovo antigén nahradiť aj slovom aglutinogén a hovoriť o aglutinogénoch A a B.
Krvná skupina A obsahuje na červených krvinkách len aglutinogény A, skupina B aglutinogény B, skupina AB oba druhy aglutinogénov a skupina 0 ani jeden z nich.
Krv pacientov s odlišnou krvnou skupinou sa však nelíši len prítomnosťou odlišných antigénov na membráne červených krviniek. Okrem toho v krvnej plazme plávajú protilátky proti antigénom, ktoré na membráne červených krviniek prítomné nie sú. Takéto protilátky sa nazývajú aglutiníny. Krvná skupina A teda obsahuje aglutiníny anti-B, krvná skupina B aglutiníny anti-A, skupina AB neobsahuje žiadne aglutiníny a krvná skupina 0 obsahuje aglutiníny anti-A aj anti-B.
Tento fakt je dôležitý pri krvných transfúziach, keď pacientovi podávame krv od darcu. Stretnutie aglutinogénu A a aglutinínu anti-A alebo aglutinogénu B a aglutiínu anti-B totiž vôbec nie je príjemné. Pri ich kontakte dochádza k zhlukovaniu (aglutinácii) a rozpadu červených krviniek (hemolýze). Aglutiníny prítomné v darovanej plazme sa obvykle dostatočne nariedia a preto neohrozia erytrocyty príjemcu. Avšak darované erytrocyty môžu byť napadnuté aglutinínmi príjemcu, dochádza k odmietnutiu darovanej krvi s mnohými zdravotnými rizikami. Preto je dôležité, aby darované erytrocyty neobsahovali na svoje membráne aglutinogény, proti ktorým má príjemca vo svojej plazme protilátky (aglutiníny).
Pacienta s krvnou skupinou AB zvykneme označovať ako univerzálneho príjemcu, pretože neobsahuje žiadne aglutiníny a teda je možné mu podať krv ktorejkoľvek krvnej skupiny. Naopak pacienta s krvnou skupinou 0 označujeme ako univerzálneho darcu, pretože na červených krvinkách nie sú prítomné žiadne aglutinogény a teda je možné podať ich pacientovi s ľubovoľnou krvnou skupinou. Takýto postup je však vyhradený len pre mimoriadne situácie. V praxi sa dodržuje pravidlo, že pacient počas transfúzie dostáva krv s rovnakou krvnou skupinou ako má on sám.
Krvnú skupinu dedíme od rodičov. Každý človek má dve kópie AB0 génu . Jednu alelu dedíme od otca, druhú od matky. Alela je jedna z možných variantov génu, ktorá určuje, ako sa daný gén prejaví v organizme. V prípade krvných skupín ide o tri možné alternatívy: A, B a 0. Alela A a B sa voči alele 0 správajú dominantne (to znamená, že ak sú prítomné v kombinácii s ňou, alela 0 sa neprejaví), no k sebe navzájom kodominantne (to znamená, že keď sa vyskytne alela A v kombinácii s alelou B, prejavia sa obe).
Z genetického hľadiska teda existujú dva druhy krvnej skupiny A: AA alebo A0, dva druhy krvnej skupiny B: BB alebo B0. Krvnú skupinu 0 dostaneme kombináciou dvoch alel 0 a krvnú skupinu AB kombináciou alely A a alely B.
Na základe týchto znalostí potom môžeme pomocou kombinatoriky odvodiť, akú krvnú skupinu môže od nás rodičov naše dieťa zdediť (a naopak, ktorá krvná skupina svedčí o tom, že naše dieťa pravdepodobne nie je tak celkom naše :)).
Druhým významným systémom krvných skupín je Rh faktor. Názov Rh pochádza z mena opice Macacus rhesus, u ktorej bol prvýkrát objavený. Červené krvinky rozdeľuje do skupín podľa prítomnosti niekoľkých antigénov, z nich najvýznamnejší je antigén D. Ak je antigén D prítomný, označujeme človeka za Rh pozitívneho, ak chýba, hovoríme o Rh negativite.
Na rozdiel od AB0 systému, v krvi Rh negatívneho človeka neplávajú protilátky proti antigénu D. Tie sa vytvoria až po kontakte s Rh pozitívnou krvou.
Ak by sme sa vrátili k paralele s taxikármi, mohli by sme povedať, že v prípade AB0 systému má taxikár vytvorený negatívny postoj voči človeku s iným názorom bez toho, aby ho vôbec stretol a už pri prvom stretnutí je pripravený poriadne sa doňho pustiť. Naopak v Rh systéme si názor vytvorí, až keď človeka s opačným postojom reálne stretne a konflikt nastáva až pri opakovanom stretnutí.
Rh systém je obzvlášť dôležitý pre tehotné ženy. Podobne ako u AB0 systému, aj Rh krvnú skupinu dedí dieťa od oboch rodičov, od každého po jednej alele génu pre antigén D. Ak je gén prítomný označujeme ho veľkým písmenom D, ak chýba označuje sa malým písmenom d. Medzi alelou D a alelou d je dominanto-recesívny vzťah, to znamená, že u človeka sa prejaví alela D aj v prípade ak j prítomná v kominácii s alelou d. Rh pozitívny je teda každý, kto vo svojej genetickej výbave má čo i len jednu dominantnú alelu D (konkrétne teda ide o kombinácie DD alebo Dd). Rh negatívny je človek, ktorý má v génoch zapísanú kombináciu dvoch recesívnych alel d (konkrétne dd).
Vzhľadom k tomu môže nastať situácia, že Rh negatívna žena čaká Rh pozitívne dieťa (dieťa síce od matky zdedí jednu z jej recesívnych alelu d, no v prípade, že od Rh pozitívneho otca podedí dominantnú alelu D, bude Rh pozitívne).
Pri prvom tehotenstve takáto situácia nepredstavuje veľký problém. V tele matky nie sú prítomné protilátky proti antigénu D, keďže sa s ním dovtedy nestretla. Počas pôrodu však zvyčajne dôjde k premiešaniu krvi matky s krvou dieťaťa a matka si začne tvoriť protilátky proti antigénu D. V prípade ďalšieho tehotenstva s Rh pozitívnym dieťaťom dokážu tieto protilátky prejsť cez placentu a napádajú vyvíjajúci sa plod.
Kedysi takáto situácia zvykla končiť pre plod fatálne. V súčasnosti dokážeme Rh negatívnej žene po pôrode Rh pozitívneho plodu podať anti-D protilátky a „vyblokovať“ D antigény, na ktoré by mohla matka reagovať tvorbou vlastných anti-D protilátok.
Pre doplnenie treba dodať, že inkompatibilita krvných skupín môže nastať aj v systéme AB0 a to v prípade, ak má matka krvnú skupinu 0 a dieťa A alebo B. Može sa to sťať už počas prvého tehotenstva, keďže anti-A a anti-B protilátky sú v krvi matky prítomné už predtým, než dôjde ku kontaktu s antigénom A alebo B. Pre vyvíjajúce sa dieťa však obvykle takáto situácia nie je až taká nebezpečná, ako Rh inkompatibilita.
Okrem AB0 a Rh systému je známych mnoho ďalších systémov krvných skupín (napríklad MNS, Diego, Duffy, Fisher, Kell, Lewis, atď,). Len vo vzácnych prípadov môže aj inkompatibilita v nich vyvolať problém počas tehotenstva či pri transfúzii. Preto sa nimi omnoho častejšie než lekári zaoberajú kriminalisti, či súdy pri sporoch o otcovstvo či odhaľovaní páchateľov trestných činov.
Zdroje:
Přehled lékařské fyziologie- William F. Ganong
https://www.wikiskripta.eu/w/AB0_syst%C3%A9m
https://www.wikiskripta.eu/w/D%C4%9Bdi%C4%8Dnost_krevn%C4%9B_skupinov%C3%BDch_syst%C3%A9m%C5%AF
