Bohužiaľ, našli sa takí, ktorí sa do tejto challenge pustili.
Dnešný článok bude práve o paracetamole a o tom, prečo nie je rozumné bezhlavo sa pustiť do plnenia akejkoľvek výzvy, ktorá na vás vyskočí na sociálnej sieti.
Paracetamol je účinná látka (teda látka, ktorá má terapeutický účinok) obsiahnutá v mnohých liečivách. V lekárni ho môžete kúpiť pod mnohými „prezývkami“. Ide o názvy konkrétnych liečivých prípravkov od rôznych výrobcov. V niektorých sa nachádza osamote (napríklad Paralen, Panadol...), v ďalších v kombináciach s inými účínnými látkami (napríklad Coldrex, Migralgin, Ataralgin, Doreta...).
Aby toho nebolo málo, paracetamol nie je jediným názvom spomínanej účinnej látky. V anglosaskej literatúre má úplne iné meno- acetaminophen a tak sa k vám do domácnosti môže dostať aj pod týmto názvom.
Ale späť k podstate. Bez ohľadu na to, pod akým firemným názvom si paracetamol kúpite, iste doň vkladáte nádej, že vás bude liečiť. Paracetamol je analgetikum a antipyretikum a tieto dva prívlastky nám napovedajú, čo od neho môžeme očakávať. Zbavuje nás bolesti a znižuje teplotu. Treba myslieť na to, že nemá protizápalové účinky a tak určite nie je racionálne čakať, že bude za vás bojovať s vírusmi či baktériami. Nelieči ochorenie ako také, ale nepríjemné symptómy s ním spojené.
Keď napríklad trpíte angínou, paracetamol vám uľaví od bolesti hrdla a zbaví vás horúčky. To sú však len príznaky ochorenia vyvolaného streptokokom ktorý sa usídlil na vašich mandliach. Na toho je paracetamol krátky (ale antibiotiká nie).
Mechanizmus účinku paracetamolu nie je dodnes jednoznačne objasnený. Vplýva na viaceré dráhy v našom nervovom systéme, ktoré majú na starosti práve vnímanie bolesti a termoreguláciu (inhibícia cyklooxygenázy a teda tvorby prostaglandinov, vplyv na kanabinoidné a serotonínergné dráhy).
Paracetamol je naozaj celebritou medzi liekmi a poznajú ho takmer všetci. Je to preto, že je voľne dostupný, do liečby si ho môžete nasadiť aj bez lekárskeho predpisu a v terapeutických dávkach je to dobre účinný a bezpečný liek s minimom nežiadúcich účinkov. Môžu ho užívať, deti, tehotné aj dojčiace ženy.
Aké sú teda terapeutické dávky? U dospelých je to 500-1000mg každých 6 hodín. U detí sa dávka prepočítava na telesnú hmotnosť. Pri najmenších deťoch do 10kg sa podáva 7,5mg/kg každých 6 hodín, u starších detí 10-15 mg/kg a dávku.
Hovorí sa, že každá látka sa môže stať jedom, ak sa jej do tela dostane prehnane veľa. Paracetamol je toho dobrým príkladom. Kým v terapeutických dávkach je to jedno z najbezpečnejších liečiv, vo vysokých dávkach je toxický a nebezpečný. Hovoríme o situáciach, keď sa odporúčaná dávka prekročí niekoľkonásobne, čo sa deje najmä pri náhodných otravách u batoliat a pokusoch o samovraždu (alebo pri plnení hlúpych TikTokových výziev).
Aby sme lepšie porozumeli tomu, čo sa s telom deje pri otrave paracetamolom, pozrime sa na cestu paracetamolovej tabletky naším telom.
Po prehltnutí a cestou horným tráviacim traktom sa väčšina paracetamolu vstrebe v tenkom čreve. Dostane sa do krvi a po organizme pláva sám, bez väzby na iné bielkoviny. Pustí sa do plnenia svoje misie a vplýva na dráhy spojené s horúčkou a bolesťou. My ako pacienti efekt spozorujeme približne po pol hodine a vrchol dosiahne asi po hodine. Po splnení svojej úlohy sa molekula paracetamolu doplaví do pečene, kde sa naň vrhnú enzýmy pečene a upravujú ho chemickou reakciou, ktorá sa volá konjugácia, na látky ľahko vylúčiteľné močom. Takto sa z tela vylúči väčšina molekúl paracetamolu. Okrem tejto hlavnej a bezpečnej cesty eliminácie sa však v pečeni menšina paracetamolu dostane pod ruky inému spracovávateľovi, ktorý sa volá cytochróm P450 a ktorého činnosť zaista nespĺňa normy bezpečnej práce. Výsledkom jeho práce je totiž toxický medziprodukt s komplikovaným názvom N-acetyl-p-benzo-chinon-imin, familiárne skrátene volaný aj NAPQI. Našťastie, pre náš organizmus je vlastná bezpečnosť prioritou a preto sa na NAPQI hneď vrhne ďalší člen pečeňového tímu- glutathion, ktorý nezištne obetuje sám seba, naviaže na NAPQI svoje sulfhydrylové skupiny a potom si už vydýchne úľavou a spokojne pozoruje ako sa metabolit vylučuje močom z tela von.
Pri otrave je organizmus paracetamolom zahltený a rovnako je zahltená aj pečeň. Nech sa snaží, koľko vládze, hlavná cesta vylučovania pomocou konjugácie sa rýchlo obsadí a tak sa omnoho väčšia časť paracetamolu spracováva, inokedy len minoritnou cestou, tou v ktorej sa mení na toxický NAPQI. Dobrák glutathion sa takisto snaží, no aj jeho možnosti sú obmedzené a nestíha zneškodniť všetky toxické molekuly. Tie potom môžu začať robiť to, čo by sa od zápornej molekuly aj dalo očakávať- škodiť. Naviažu sa na nič netušiace pečeňové bunky- hepatocyty a spôsobia ich nekrózu- čo je len elegantnejší názov pre smrť.
Pečeňové bunky umierajú a pečeň prestáva fungovať- zlyháva. A to je hlavný problém, s ktorým má naše telo pri intoxikácii paracetamolom od činenia.
Podľa štatistík Národného toxikologického informačného centra je väčšina intoxikácii paracetamolom zámerná, teda s úmyslom si ublížiť. V prvých hodinách po požití prevažujú príznaky z podráženia gastrointenstinálneho traktu, ako bolesti brucha či zvracanie. Potom môže dôjsť k prechodnému ústupu príznakov, len aby sa po dvoch dňoch otrava prejavila naplno. Okrem opätovnému nástupu tráviacich ťažkostí sa objavia už aj známky zlyhania pečene- žltačka, poruchy zrážania krvi, malátnosť a postupne začne zlyhávať aj funkcia ďalších orgánov- mozgu, obličiek, srdca.
Dá sa intoxikácia paracetamolom zvrátiť? Dá. Pri včas podanej liečbe je úmrtnosť „len“ okolo 2%. Dôležité je však včas vyhľadať lekársku pomoc (to znamená, hneď, ako na požitie nadmerného množstvo paracetamolu prídeme).
Na záver si povieme o molekule, ktorá lekárom pomáha pri pomáhaní pacientom intoxikovaným paracetamolom. Tento „protijed“ sa volá N-acetylcysteín.
Hoci názov má podobne krkolomný ako molekula, ktorú detoxifikuje, je to molekula, ktorú mnohí z vás už vo forme lieku užívali.
N-acetylcysteín má totiž okrem občasných hrdinských záchranných misií aj obyčajné zamestnanie. Je to mukolytikum, čo znamená, že dokáže rozpúšťať hlieny. Je preto obsiahnutý vo viacerých liekoch určených na podporu vykašliavania (napr ACC long alebo Solmucol).
Pri otrave paracetamolu sa pacientom podáva v násobne vyšších dávkach ako pri respiračných ochoreniach a väčšinou sa podáva priamo do žily. N-acetylcysteín má podobné sulfhydrylové skupiny, aké na detoxifikáciu NAPQI využíva glutathion. Ten pri otrave paracetamolom nestíha nebezpečné molekuly zneškodňovať a práve N-acetylcysteín mu dokáže vypomôcť.
Aj napriek dostupnému antidotu by samozrejme bolo najlepšie, keby k intoxikáciam paracetamolom dochádzalo čo najmenej.
Ak prežívate vo svojom živote niečo náročné, nezostávajte so svojimi pocitmi osamote. Neváhajte sa obrátiť na odborníkov.
https://www.krizovalinkapomoci.sk/ 08005000333
Ak ste svedkom intoxikácie, či už paracetamolom alebo inou látkou, poradiť Vám môžu v Národnom toxikologickom informačnom centre.
https://www.ntic.sk/ 02 54 77 41 66.
Zdroje:
Klinická biochémia- Infolist 22062021- ACETAMINOFÉN (Paracetamol) kvantitatívne stanovenie
Paracetamol: mechanisms and updates- Chhaya V Sharma MB BS FRCA, Vivek Mehta FRCA MD FFPMRCA
Nová fakta o paracetamolu, rizika předávkování, intoxikace a jejich zvládání -MUDr. Mgr. Jiří Hodis, Ph.D.
https://emedicine.medscape.com/article/820200-treatment
