Žltačka, alebo po latinsky ikterus, nie je chorobou samou o sebe, ale symptómom, ktorý je spôsobený zvýšenou hladinou bilirubínu v našej krvi. Bilirubín je látka žltej farby, ktorá vzniká rozpadom hemu. Kde v našom tele nájdeme hem? Z veľkej časti vzniká rozpadom hemoglobínu, čo je červené krvné farbivo, ktoré sa skrýva v červených krvinkách (erytrocytoch). Pracuje ako akýsi taxík pre kyslík, ktorý sa z pľúc vo väzbe na hemoglobín rozváža po organizme až do miesta určenia – ku každej jednej bunke nášho tela.
Keď sa červená krvinka z nejakého dôvodu rozpadne (či už je to tým, že jednoducho dosiahla zaslúžilého veku a prišiel čas jej prirodzenej pokojnej smrti alebo tým, že odumrela predčasne z dôvodu choroby alebo poranenia), uvoľní sa z nej hemoglobín a z neho hem.
Hem sa potom pôsobením enzýmov (katalyzátory, urýchľovače chemických reakcií) premení na zelený biliverdín a ten časom na žltučký bilirubín. Na lepšie zapamätanie tejto zložitej postupnosti si spomeňte na vašu poslednú modrinu. Pri úraze sa porania drobné cievky a do podkožia uniknú erytrocyty, z ktorých sa uvoľní červený hemoglobín. Postupom času sa hemoglobín zmetabolizuje na biliverdín a neskôr na bilirubín. Vaša modrina mení farby ako chameleón. Z červenej na zelenomodrú, až nakoniec skončí žltohnedá.
Ale späť k bilirubínu. Naša žltá zlúčenina si veselo pláva krvou. Nie je však bohvieaký plavec – na putovanie krvným riečiskom potrebuje čln. Využíva na to krvnú bielkovinu – albumín, ktorou sa môže prepraviť presne tam, kam potrebuje. Presnejšie povedané, do pečene. Vysoká hladina bilirubínu v krvi môže byť nebezpečná a preto hlavnou úlohou žltej molekuly je, čo najrýchlejšie sa z tela vylúčiť. Bez pomoci to však nedokáže. Nielenže nie je dobrý plavec, ale kvôli svojmu veľkému plavidlu albumínu sa nevmestí cez filter v obličkách a teda nemôže byť vylúčený močom. Preto sa plaví do najväčšej továrne v našom tele – do pečene.
Pečeň je na spracovávanie rôznych látok odborník. Každú sekundu do nej priteká veľké množstvo krvi a v nej rôzne chemické zlúčeniny – či už telu vlastné (ako náš bilirubín) alebo cudzorodé (napríklad alkohol po vydarenej žúrke). Tieto látky by sa radi dostali z tela von, ale nespĺňajú normy transportných kanálov. Sú príliš veľké, príliš nepolárne (odpudzujúce vodu) alebo príliš komplikované. Našťastie pečeň má kopec prefíkaných metód na úpravu takýchto prišelcov. Zopár chemických reakcií ich zmení na nepoznanie, pečeň opúšťajú dokonale pripravené na cestu von.
Bilirubín sa po príchode do pečene podrobí konjugácii, čo je špeciálna chemická reakcia, ktorá mu umožní vstúpiť do žlčových ciest – hlavného transportného kanála vedúceho z pečene do čreva. Okrem toho konjugácia bilirubínu z neho spraví látku vo vode rozpustnú – polárnu , to znamená dobrého plavca, ktorý nepotrebuje albumínový čln. Pri pohybe krvou na vlastnú päsť je molekula dosť malá aj na prešmyknutie filtrom obličiek. Otvára sa mu tak ďalšia trasa z tela von, môže sa vylučovať močom.
Rozoznávame teda dva druhy bilirubínu. Nekonjugovaný bilirubín (nazývaný aj nepriamy), ktorý ešte neprešiel pečeňou, krvou sa rozváža na albumínovom člne a kvôli tomu sa neprepchá cez štrbiny filtra v obličkách. A konjugovaný bilirubín (priamy), ktorý už je upravený pečeňou, dokáže sa dostať do žlče a vďaka dobrej rozpustnosti vo vode a nezávislosti na albumíne aj cez obličky do moču.
Molekuly bilirubínu, ktoré sa ako súčasť žlče dostávajú do tenkého čreva, majú pred sebou rozdielne osudy. Časť z nich ešte čaká na povolenie opustiť ľudské telo – vracia sa do pečene k opätovným premenám a úpravám. Časť sa stretne s baktériami v čreve, ktoré ich premenia na látku nazývanú urobilinogén. Urobilinogén sa dokáže z čreva vstrebať späť do krvi a následne je vylúčený obličkami vo forme urobilínu. Určité množstvo urobilinogénu pokračuje v putovaní črevom a pôsobením ďalších chemických reakcií sa mení na sterkobilinogén, ktorý sa konečne stolicou vylučuje z tela a dodáva jej charakteristickú hnedú farbu.
Sami vidíte, aký komplikovaný je osud bilirubínu v našom tele. Problém v ktoromkoľvek z jednotlivých krokov môže vyvolať žlté sfarbenie pokožky a slizníc - žltačku. Či už je to nadmerný rozpad červených krviniek, porušená funkcia pečene alebo prekážka v žlčových cestách.
Podrobnejšie o žltačke už čoskoro.
