Pavel Pospíšil
Politika Blýska sa v KDH na lepšie časy?
Možno áno, možno nie. Uvidíme, ako to pôjde ďalej. Ak bude hlavné heslo „NOVÝ NOVEMBER“ skutočne realitou, hnutie má podľa mňa nádej.
Som dôchodca a zaujímajú ma právne aspekty nášho politického života. Nekandidujem v žiadnych voľbách. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Možno áno, možno nie. Uvidíme, ako to pôjde ďalej. Ak bude hlavné heslo „NOVÝ NOVEMBER“ skutočne realitou, hnutie má podľa mňa nádej.
Z reakcií čitateľov vyplýva, že tí, ktorí si môj blog prečítali, vedia o čo ide súčasnej koalícii (umŕtvením ÚPN).
Boj o ÚPN smeruje do záveru. Zrejme celá koalícia sa dohodla a občania si môžu hovoriť čo chcú. Ale kauza je o inom.
Mária Terézia sa ako cisárovná starala a zaslúžila aj o jednoduchých ľudí, ktorými boli na Slovensku (vtedajšom Hornom Uhorsku naši poddaní roľníci).
Pred viac ako mesiacom som sa opýtal pána štátneho tajomníka ako to bude s doplatkami na dôchodok, pre SZČO ktoré si platili na dôchodok po odchode do dôchodku v minulosti (pred dokom 2004), boli pritom zárobkovo činní.
Zdá sa, že pán premiér sa vlastne priznal, že s tou korupciou si nevie poradiť. Ale, že tu je! Vymenovaním zvláštneho úradníka, ktorý nie je z radov SMERU dúfa, že všetko bude v poriadku.
Aj keď ešte nepoznáme odôvodnenie alebo upresnenie, je to dobrá správa. Možno by sa mali porozmýšľať „aktéri“ celej veci a urobiť sebakritiku.
Asi ste si všimli, ako sa na našich politikov lepí vlastníctvo pozemkov. Bolo by to v poriadku, ak by to bolo v zmysle ústavy a aj ďalších medzinárodne platných noriem. Mám taký dojem, že to vždy neplatí.
V súvislosti s vyhlásením pána premiéra o pozitívnom budovateľskom čase pred rokom 1989 vyznieva až bizarne, keď na návrh zákona o odškodnení politických väzňov reagovala NR SR odmietavo.
V minulých dňoch som zablúdil na TA3 (?) kde náhodou vysielali informácie z parlamentu. Zhodou náhod práve pán premiér odpovedal na otázku svojho vzťahu ku minulému zriadeniu.
Nedávno som si prečítal knihu: Vlastnou hlavou (M. Vagovič, Promedia 2016) a údaje v nej ma presvedčili, že to čo čítam, je aj o mojom živote (samozrejme aj o všetkých občanoch Slovenska).
Z celého problému sa stáva detektívka. No posúďte. O autoroch originálneho NÁLEZU prehlásil „výnimočný politik“ (dúfam, že minulosti): je to chorý prvok a začala strastiplná cesta.
Naši mladí ma prekvapili. Nielen počtom, ale aj náladou ktorú vytvorili a názormi aktérov. Názor poslucháča (doktoranda?) právnickej fakulty, ktorý nám oznámil, že sa hanbí za absolventov Právnickej fakulty.
Po prečítaní si Vášho celostránkového článku v SME (13.apríl 2017), som bol najprv zmätený, potom zarazený, až som sa pristihol, že som Vášmu literárnemu produktu neporozumel.
Po prečítaní si reakcií na oznam o organizácii pochodu z Hviezdoslavovho nám., na námestie SNP (18.4.2017 o 17 hod.), som začal byť viac optimistickejší s názorom na mladých, ale aj starých z tohto kúska zeme (Slovenskom nazývaným
Úvodom citát z prebalu knihy: Biznis ako poslanie. (Charis, 1998 Bratislava – Originál :Bussiness As a Calling 1996). Ten citát znie:
Pri hlasovaní o ústavnom zákone v spojitosti s výsledkom, bola uverejnená v tlači, ale najmä na internete fotografia pani Remiášovej, a jej vyjadrenia. Zaujalo najmä: verejnosť nesme povoliť v tlaku.
Vážený pán Blbavý Neviem čo Vás viedlo k Vašej reakcii na môj blog. Nepoznám „moje reakcie v tlači“ na oslavu ľudovej demokracie. Ani o tom, že som „prezliekol kabát“.
Zdá sa, že „dedičstvo“ po „otcovi vlasti“ prežije aj nemožné. Už som o tom písal. Nechápem, ako je to možné. Napriek tomu, že o pôde, ktorá má byť prinavrátená pôvodným majiteľom alebo ich dedičom bolo rozhodnuté.
Tak ako v skromnosti žil, tak aj odišiel. Michael Novak, teológ a filozof, potomok Slovákov z východného Slovenska, vysťahovalcov, jednoduchých ľudí z Dúbravy na východnom Slovensku.