Moment osvietenia nastal a ja som prišla na to , že nikdy nie som viac sama sebou ako keď píšem. Iba moja hlava a moje srdce určujú smer, ktorým sa vydávam. Každý mame iné schopnosti, iné myšlienky, iné názory...no čo ak existuje človek, ktorý je ako špongia a nasáva toto všetko od druhých, podľa toho akých ľudí stretáva? Koľko ľudí, ktorých poznáte stretnete počas jednej obyčajnej prechádzky so psom? A predstavte si, že by ste zakaždým boli iný, vždy vedeli čo mate povedať, ako sa zatváriť, aký úsmev použiť aby sa ten druhy človek cítil dobre a počul presne to čo počuť chce. A neuvedomovať si, že to robíte. Nevedieť z kadiaľ ten pocit, alebo skôr „akt“ prichádza, skrátka by ste boli niekým iným. A možno by ste si to ani nikdy neboli všimli len po čaše by vám začalo byť nápadne, že akosi rýchlo meníte svoje postoje, že keď ste s niekým a potom prídete do prace myslite si niečo úplne iné ako keď cestou do prace stretnete uja Ferka. Keď pozeráte Kriminálku Las Vegas zaspávate s pocitom aké neuveriteľné by bolo byť agentom, naháňať zločincov a stáť na strane zákona. No, na druhy deň po obedňajšej telenovele by ste najradšej otehotneli a spravili zopár intríg, nech si ten starý za vás trochu zabojuje.
Raz chcete byť anarchista a nosiť na hrudi veľké „A“ v krúžku, inokedy by ste radšej boli pravým umelcom, mali mastne vlasy , pili vínko a nosili baretku. Arafatka môže byť tiež, ale len dni kedy zatúžite byt „iný“, taký „iný“ ako vaša známa, čo ste minule stretli.
A vy si jeden večer s hrôzou uvedomíte, že neviete kto ste. Že nie ste šťastný, tým kto ste. Viete, že je jednoduché byť iným... však toľkokrát ste boli už iným. Čo si vyberiete? Na vyber mate množstvo možností a viete, že pred sebou si nájdete dôvody i ospravedlnenia na všetko. Vaša vôľa aj inteligencia vám bude dovoľovať stať sa úplne hocikým. Lekárom? Áno, však prečo nie, byť lekárom je najkrajšie povolanie na svete, však presne to som chcela, keď som bola mala, postaviť nemocnicu a isť do Afriky. A vaša vôľa vám to umožní, lebo už keď sa pre niečo rozhodnete- veríte tomu...a vy sa opäť jeden večer zastavíte a zistite že vám niečo chyba, že toto nie ste vy.
Niekto to nazýva schopnosťou či darom, priznám sa, ja by som sa toho radšej zbavila, ale to, čo je v nás, nie je v nás len náhodou a preto si to vážme a zdokonaľujme sa, nie zabúdaním na seba, ani na naše „dary“ ale vytváraním protipólov, schopnosti, ktorými si dokážeme korigovať naše schopnosti. Nepáči sa vám, že ste veľká a silná a preto prestanete športovať? Nie, nezahadzujete silu, ktorá sa vám určíte zíde, ale vybudujte si neodolateľný úsmev, ktorý vás zjemni. A ja? Mam sa rozjímať nad tým čo naozaj chcem a čo je len výplod mozgu? Nie, aj ja som si našla protilátku, malý kúsok času, kedy som sama sebou. A preto píšem.
