Normálna „našská" kľučka sa otvára logicky smerom dolu a ak máte mokré či špinavé ruky, dá sa bez problémov otvoriť lakťom. Okrúhlu kľučku lakťom neotvorím a mokrými, či mastnými rukami tiež nie. Vo vnútri nášho vlastného domu to nie je problém. Dvere medzi miestnosťami sme buď vysadili z pántov, nenainštalovali, alebo ich nechávame permanentne otvorené. Na návštevách trpím. A vchodové dvere so zámkom v prostriedku guľatej kľučky ma privádzajú do zúfalstva.
Ako študentke v Kanade mi vždy trvalo minimálne 3 minúty odomknúť dvere môjho podnájmu. Nie a nie skoordinovať správne smer otáčania kľúča a samotnej kľučky. Dostala som sa do stavu, kedy som sa snažila načasovať moje príchody domov vtedy, kedy sú tam domáci a vchodové dvere budú odomknuté. Vrchol som dosiahla na návšteve v Toronte, kedy som pätnásť minút o tretej ráno zápasila s vchodovým zámkom na dverách domu mojich sladko spiacich slovenských kamarátov, ktorí išli ráno do práce a nechcela som ich budiť. No dobre, dobre, celkom triezva som v danom momente nebola, ale 15 minút je dosť...
Otázka zvyku. Vždy najprv točím kľúč a kľučku tak, ako som zvyknutá z domu... Utešujem sa spomienkou na to, ako nás môj americký manžel na začiatku svojho pobytu na Slovensku opakovane vymkol z nášho karloveského panelákového bytu. Nie a nie si zapamätať, že guľatá kľučka na vonkajšej strane vchodových dverí bytu nie je otáčacia a keď dvere zavrie zvonka, bez kľúča ich neotvorí (zámočník z otváracej pohotovosti nás mal celkom rád).
Na našom americkom dome sme takmer rok ani nemali nainštalovaný na vchodových dverách zámok (áno, žijeme v oblasti, kde ľudia dvere a autá nezamykajú). Robili sme prístavbu, pri ktorej sme presúvali a prerábali vchodové dvere a akosi sme sa po dokončení prác k nainštalovaniu zámku nedostali. Minulý týždeň sa ale môj manžel rozhodol, že dom by predsa len mal mať aj zámok a nainštaloval moju najnovšiu nočnú moru.
Moja štvorročná dcéra tiež zatiaľ guľaté kľučky nezvláda (a „normálnu" kľučku v byte mojich rodičov otvorila už ako dvojročná). Ale staršia šesťročná ratolesť to už má všetko v malíčku. Keď som včera s nákupom a taškou s detskými vecami ako obvykle zápasila s dverami, iba prevrátila oči: „Maaaaamiiiii, wrong direction.... again!" No čo už, možno sa to časom aj naučím...
