Keď sme si kedysi vylepšovali byt na Slovensku, tak sme hlavne riešili, či si môžme dovoliť materiály luxusnejšie na objednávku, alebo ľudové, ktoré kupujú všetci a sú teda zohnateľné za ľudové ceny. A pri inštaláciach a prácach v byte predsa len bolo treba chlapov sledovať a občas taktne pripomenúť, že kvalitnú prácu by sme potrebovali a „iba takto“ nie vždy stačí....V Ugande je toto dotiahnuté do občas až absurdných extrémov. Zohnať kvalitný stavebný materiál je skoro nemožné – pre kachličky na dlážku sme museli 360 km do Kampaly... A nad pracujúcimi mládencami musel človek priamo stáť a neustále zas a znovu vysvetľovať, že trváme na tom, že murovanú stenu nakreslenú v pláne ako rovnú, chceme naozaj aspoň približne rovno a nie do estetického, či neestetického oblúka a že jama bez odtoku v strede vykachličkovanej miestnosti nie je to pravé orechové. Áno, ugandskí robotníci sa dali zamestnať lacno, ale keďže väčšinu práce museli zopakovať dva-tri krát, kým sme sa dostali na ako-tak zodpovedajúci štandart, zas až také lacné to pri platení dennej mzdy nebolo. Aj keď mládenci nám potom neskôr chodili hovoriť, akí sú hrdí, že práve pre nás postavili najkrajší a najrovnejší dom na okolí...Nuž a teraz vitajme v Amerike, krajine možností. Materiály na steny, dlážky, okná, či dvere si môžme vyberať od výmyslu sveta, cenové rozdiely madzi nimi nie sú až také besné a mladí muži, ktorých sma najali na stavbu verandy, vstavaných skríň, presúvanie priečok a iné práce sú pracovití, odvádzajú kvalitnú prácu, steny stavajú rovno, okno, ktoré vsadzujú do steny nerozbijú, po práci všetko upracú, dokonca ešte občas aj konštruktívne návrhy pridávajú. Jeden z nich dokonca prešiel šmirglovacím strojom aj spodok našej novej verandy, ktorá je asi 150 cm nad zemou, lebo si pamätá, že ako chlapec k nejakým nepríjemným trieskam pod nechtami pri lezení popod verandu prišiel a vidí, že my malé deti máme... No úplný raj... Lenže drahý. Murár berie $60 na hodinu, nevyučený pomocník 35, maliar 40, elektrikár ba až okolo 80. No a ja trúba som sa donedávna vytešovala, že mi za metodické konzultácie okolo $25 dávajú... Nuž, až sa v tom naučím chodiť, nájdem kontakty, snáď aj ten doktorát dokončím a budem možno raz za inšie peniaze konzultovať, tak asi aj budem môcť prestať s maliarskou štetkou k radosti mojich ratolestí po dome pobehovať.... zatiaľ maľujem, šmirgľujem, klince a svoje prsty zatĺkam a radostne si rekonštrukcie užívam...
