Úprimne povediac,ako dieťa som nebola veľmi spokojná s mojím obyčajným menom. Vždy bolovšade veľa iných Katiek a pre rozlíšnie bola potrebná prezývka – noa pri priezvisku, ktoré začína na „Piš“, ma tie prezývky zväčša veľminetešili....
Ale keď somneskôr začala cestovať, prišla som na to, že nie je až také zlé mať meno, ktorésa v nejakej forme vyskytuje v skoro všetkých jazykocha krajinách. Nikomu som ho nemusela vysvetľovať, každý si ho ľahkozapamätal, aj keď zapisuje si to každý po svojom - od Cathrine až po Katlin, ale čo sa budem s detailamitrápiť.
Keď smes manželom začali uvažovať nad menom pre naše prvé očakávané dieťa, ako sato často stáva, nevedeli sme sa dohodnúť. Manželovi ako Američanovi peknéslovenské mená toho veľa nehovorili a priezvisko deti aj tak budú mať poňom, takže smiešny kontrast neslovenského mena so slovenským priezviskom veľminehrozí.
Tiež sme vtedynevedeli, kde budú naše deti chodiť do školy a mať kamarátov, ktorí by saim eventuelne mohli pre meno posmievať (vlastne to nevieme dodnes, ak keď terazto už budeme musieť riešiť).
V prvom rade smevymysleli základné pravidlo – chceme meno, ktoré sa bude v Slovenčine aj vAngličtine čítať a vyslovovať rovnako, aby sme chúďa dieťa nemiatli užv útlom veku v rámci rodiny. Tým nám vypadli dievčenské maná začínajúce naJ, C a niektoré na G a aj mená, ktoré niektoré z týchto písmenobsahujú. A ako to už chodí, mená, ktoré by sa dali použiť a páčilisa mne sa nepáčili manželovi a mená, ktoré sa páčili jemu, mne pripadaliúplne neakceptovateľné.
Nakoniec smenejako vymysleli meno, ktoré sa nám obom páčilo, aj sa rovnako vyslovovalo, ajkeď bežné rozhodne nie je (niekde sme ten kompromis urobiť museli) – dcéra sabude volať Lorien. Ale rodili sme na Slovensku a manžel vôbec nechápalo čom hovorím, keď som vravela, že by sme sa mali ešte pred pôrodom ísť namatriku popýtať ako to bude so zapísaním takého mena. Že tam majú zoznamy mien,kde skoro určite Lorien nefiguruje a môže to byť trochu problém.
Na matrike sme sadozvedeli, že ako sme očakávali, meno Lorien v zozname nemajú, alev prípade, že je jeden z rodičov cudzinec, stačí potvrdeniez príslušného veľvyslanectva, že v ich krajine by takéto menozapísali. Na americkom veľvyslanectve nám povedali, že to nie je problém, všakpredsa oni zoznamy povolených mien nemajú, ale za vydanie potvrdenia sa platípoplatok ( v roku 2003 to bolo $100), ktoré môžme ušetriť, ak presvedčíme pani na matrike, že Lorien jemeno.
V tomtoprípade sme mali šťastie – matrikárke sa meno Lorien páčilo a poplatok zapotvrdenie sme ušetrili. Druhú dcéru sme o dva roky neskôr rodiliv Prahe a tam sme si s papiermi a povoleniami užili trochuviac.
Poctivo som sizašla pred pôrodom na matriku, dozvedela sa, že meno Kaya, plánované pre našudruhú dcéru v zozname nemajú, ale žiadny papier z ambasády nepomôže,ak chceme nevyčajné meno, treba na to expertný posudok.
V celejČeskej republike je iba jedna expertka, na ktorú mi matrikárka poskytlateleónne číslo. Pani robí posudky rýchlo a rutinne (asi to bude celkomslušný biznis). Zavolala som jej, nadiktovala meno, ktoré chceme použiťa moju pražskú poštovú adresu a do týdňa som si na dobierku za drobnýpoplatok 1500 CZK prevzala od poštára oficiálny posudok. Takže viem, že menoKaya existuje v Japonsku, u amerických indiánov kmeňa Hopia u jedného z národov žijúcich v africkej Ghane a máasi sedem rôznych významov – môžme si vybrať.
Posudok sa miveľmi zišiel, lebo v nemocnici na Bulovke ma pracovníčka matriky vzalaútokom priamo na pôrodnej sále, asidvadsať minút po pôrode (nebola som vo veľmi komunikatívnej nálade). Kým manželvo vreckých a taškách hľadal onen posudok, už mala vo formulári svižnenapísané Karina, lebo tak sa jej to viac páčilo. Bez posudku by to tam asiostalo a my by sme mohli radostne tráviť niekoľko mesiacov žiadosťamio zmenu...
A akoperličku pri vyzdvihovaní rodného listu mi tá istá matrikárka, ktorá predtýmtvrdila, že bez posudku sa nedá, povedala, že však keď sme obaja cudzinci,stačilo by potvrdenie z veľvyslanectva a posudok vlastne nebolo treba.
Tak sme detinezvyčajne pomenovali a až oveľa neskôr uvidíme, či nám to niekedy budú činebudú vyčítať. Lorien sa už pred svojimi štvrtými narodeninami naučila akov angličtine spellovať meno svoje aj mladšej sestry a turistov, ktorínavštívia náš kemp v tomto smere vzdeláva radostne a neúnavne.V Ugande je ale pojem nezvyčajné meno naozaj ťažko definovať, tu totižstretnete ako mená skoro všetko...
