Ja že neviem. To babku rozčúlilo. Ako to nevieš? Čo ak nie je zo slušnej rodiny? To si si nezistila?
Nezistila. Bola som zaľúbená typickým naivným sedemnásťročným spôsobom a bola som hlboko presvedčená, že my, mladá generácia sme a budeme úplne, ale úplne iní ako boli naši rodičia.
Dnes viem, že nie sme. Koľko mi trvalo, kým som prišla na to, že je naivné očakávať, že môj partner bude sám od seba každú sobotu vysávať a po večeri umývať riad ako to robil môj otec. Hlavne v prípade, ak jeho otec doma cez víkendy sedel pred televízorom a nechal sa obsluhovať.
Mám kamarátku, ktorá je väčšinou na všetkých milá a vyjadruje sa inteligentne a potichu. Keď sa jej ale niečo na manželovom chovaní nezdá, skritizuje ho nahlas a tónom, ktorý používa učiteľka v škôlke na štvorročné deti. Presne tak, ako jej mama – učiteľka v škôlke, doma zvykla kritizovať otca.
Poznám chlapca, ktorý má veľmi dobre naštudovanú teóriu feminizmu, je schopný tieto otázky analyzovať do hĺbky a je presvcedčeným zástancom ženskej rovnoprávnosti. Ale doma sa domácich prác nechytí, vždy mu na to akosi nevyjde čas a príležitosť, vždy má nejakú veľmi dôležitú intelektuálnu prácu. A keď mu priateľka doma vyčítala rozdiel medzi jeho teoretickým a praktickým prístupom k rovnoprávnosti, vysvetlil jej, že nerozumie, ako môže mať so zvládaním domácnosti nejaký problém, keď jeho mama sa o neho a otca vždy dokázala postarať sama bez akejkoľvek pomoci...
Kamarát, ktorý s otcom nikdy dobre nevychádzal a veľmi mu zazlieval riešenie manželských problémov neverou sa nedávno rozvádzal, lebo riešil neverou svoj vlastný manželský problém...
Neraz som sa pristihla, ako v situácii, keď ma dcéry vytočia na ne kričím presne tými istými slovami a tým istým tónom, ktorý moja mama používala na sestru a mňa.
Psychológovia vravia, že ľudia majú tendenciu si hľadať partnerov buď podobných ako sú ich rodičia, alebo naopak v protiklade k svojim rodičom. Príkladov z môjho okolia, ktorí hľadali protiklad k rodičom však poznám oveľa menej ako tých, ktorí – či už vedome či podvedome opakujú vzorce svojich rodičov.
Pravdu povediac si viem spomenúť iba na jednu kamarátku, ktorá si k dominantnému otcovi, amatérskemu vzpieračovi našla ako protiklad jemného a nežného manžela. Po niekoľkých rokoch vysvitlo, že manžel to s tou jemnosťou myslel naozaj vážne a rozhodol sa zmeniť pohlavie na ženské. Tak sa rozviedli a občas zájdu spolu na klebety a na nákupy...
Keď ma môj manžel prvý raz predstavil svojej mame, už behom prvej polhodinky sa ma spytovala, či sú moji rodičia stále spolu a aký majú vzťah. Keď zistila, že majú stále dobrý a fungujúci vzťah, rozhodla sa, že napriek tomu, že som iného náboženstva a z krajiny, o ktorej existencii dovtedy ani nevedela, mám slušné predpoklady na to, aby nám to s jej synom vyšlo a prijala ma do rodiny s otvorenou náručou.
Tak si už dnes živo predstavujem, ako budem kádrovať vzťahy rodičov budúcich priateľov mojich dcér, možno neskôr aj vnučiek a ako oni budú prevracať oči a myslieť si, že som malomeštiačka... Však aj oni na to časom prídu....
