Sviatky sú komercializované. Musíme byť aj my?

Iste, keby sa tento tovar dobre nepredával, supermarkety by ho toľko neponúkali. Ten náš miestny už v piatok ráno zákazníkmi vybielené halloweenové police zapĺňal instantnými plnkami do pečeného moriaka pre Thanksgiving a žiarivo gýčovými vianočnými ozdobami.Ale kde je napísané, že aj ja si musím zaplniť trávnik pred domom umelohmotnými gýčmi, či obliecť deti do kostýmov zo supermarketu za minatúrne štetky?Vyviezli sme sa minulý týždeň za mesto na farmu, kde nás za cca 25 centov za kilo nechali vybrať si tekvice priamo z poľa, doma sme povyrezávali, pomaľovali, po trávniku pred dom rozložili. Kostýmy pre naše malé princezné sme po niekoľko dní spoločne doma vyrábali, vystrihovali, zošívali a zdobili.Škôlka mojich detí mala sprievod v maskách v rámci areálu, potom sme sa radostne zúčastnili mestského (alebo dedinského?) sprievodu vo Woodstocku. Pomer kúpených a podomácky vyrobených masiek v dave v škôlke aj v meste bol zhruba jedna k jednej. Zjavne sme neboli sami, kto sa rozhodol ignorovať supermarketovú ponuku. Niektorí okoloidúci dcére chválili kostým, že takú princeznú ešte nevideli (bodaj by nie, ten kostým vyšiel v niektorých smeroch äplne originálne a ináč než som pôvodne plánovala). Bolo by to jednoznačne jednoduchšie a možno aj lacnejšie im ten kostým kúpiť, takto nás to ale všetkých bavilo viac. Jedna spolužiačka mojej staršej dcére povedala, že ona je krajšia princezná, lebo jej kostým je presnou kópiou Disney popolušky. Dcéra promptne prehlásila, že jej kostým je lepší, lebo ona má ružový brmbolec na ramene presne tam, kde ho správna princezná má mať. Možno až budú staršie, budú moje deti túžiť po supermarketových ligotavých šmejdoch ako majú niektorí spolužiaci. A bude potom na mne, ako to budeme zvládať a či aj naďalej budú správne brmbolce na ramene to najlepšie a najsprávnejšie. Ale skúšať to treba a nie je to až také nemožné.