To som bola ešte mladá a naivná a nevedela som nič o rôznorodých dôvodoch mužov pre hľadanie frajeriek (nie každý si hľadá frajerku pre jej intelekt) a akceptovala medzi nami študentami vtedy všeobecne rozšírený ignorantský názor na feminizmus, podľa ktorého bol výraz feministka viac-menej nadávkou.
Feministky pre nás boli spolužiačky, ktoré to s názormi na ženské práva preháňali, takmer sa nevedeli uvoľniť a s ostatnými zabávať, lebo každú chvíľu našli nejaký nový dôvod na to, aby sa nad nespravodlivosťou voči ženám pohoršovali. Ak sa im nejaký spolužiak gentlemansky pokúsil otvoriť dvere, namiesto poďakovania dostal prednášku o utláčaní žien. A pre nás – dievčatá spokojné so svojím ženským životom boli tieto zapálené bojovníčky terčom vtipov.
Ja som vždy bola a dodnes som spokojná s tým, že som žena. Samozrejme, obišla by som sa aj bez menštruačných kŕčov, pôrod by tiež nemusel tak strašne bolieť, a niekedy by sa mi naozaj zišla schopnosť močiť postojačky...
Ale ináč byť ženou je fajn. Mám schopnosť racionálneho myslenia rovnako dobrú ako veľa mužov (s akým potešením som kedysi zvykla spolužiakom s predsudkami na matfyze dokazovať, že mi to na čísla a vzorce myslí rovnako dobre, ak nie občas rýchlejšie ako im), k tomu ženské emocionálne vnímanie sveta, ktoré oni nemajú. Som rada, že môžem byť matkou, že som mohla kojiť svoje deti a prežívať to zázračné spojenie s nimi a úprimne povedané – dosť som povyužívala služby rôznych gentlemanov ochotných mi dvere otvoriť, ťažké tašky odniesť, či obed, kávu zaplatiť...
Hnevajú ma chlapi s podľa mňa predpotopnými názormi, ktorí sú presvedčení, že žena má mať nejaké hormóny, alebo niečo podobné, vďaka ktorým sa realizuje a nachádza potešenie v umývaní riadu, či drhnutí dlážky. Ja som si spravila dve vysoké školy, realizujem sa v intelektuálnej práci a drhnutie dlážky považujem za nutné zlo a odmietam predstierať, že ma to baví.
S mužmi s predpotopnými názormi som nikdy vážny problém nemala, lebo som vlastnila byt, v ktorom som bývala, mala som svoju slušne platenú prácu. Na bývalom priateľovi s takýmito názormi som nebola nijako ekonomicky závislá, takže jeho „zbývalnenie“ predstavovalo síce značný emocionálny, ale žiadny ekonomický problém. A – aj vďaka antikoncepcii mám deti až teraz – po rokoch, keď som našla manžela, ktorý si nemyslí, že by mu pipík odpadol, keby do kuchyne vkročil a s ktorým domáce práce a iné nutné zlá zdieľame spoločne.
Nuž ale, ignorantsvo bokom, keby nebolo tých feministiek – radikálnejších aj menej radikálnych, od 19-teho storočia podnes, tak by asi dodnes ženy nemohli študovať, vykonávať dobre platené zamestnania, ani vlastniť byty – o prístupe k antikoncepcii ani nehovorím.
Tu malý citát z Wikipedie (v mojom voľnom preklade z angličtiny)
“Feminizmus spôsobil veľa zmien v Západnej spoločnosti…. vrátane širokých možností zamestnania pre ženy pri porovnateľneších mzdách, právo iniciovať rozvod… právo prístupu k antikoncepcii a prístup k univerzitnému vzdelaniu.
No a kde by som bola ja? Asi práve tam, kde som tak rada že nie som – vydatá v osemnástich, s veľkým kŕdľom detí, realizujúca sa práve a len v tých domácich prácach, plne ekonomicky závislá od svojho manžela a tým pádom aj pekne poslúchajúca...
Takže týmto článkom sa Vám, milé feministky – tie dávnejšie aj tie súčasné - hlboko ospravedlňujem za moje ignorantstvo a nemiestne vtipy. Asi nerozšírim Vaše rady, ale Vážim si Vaše názory, Vašu prácu a to, čo ste pre mňa a ostatné ignorantské ženy urobili.
