Tak som sa dozvedela, že dôvod na paniku nie je, rodičia iba zmenili internetového providera a majú problém s inštaláciou nového pripojenia. Nakoniec inštalácia čakala takmer mesiac, kým som sa dostavila do Bratislavy na plánovanú návštevu.
Na stole u rodičov som našla neotvorenú krabicu s modemom a dozvedela som sa, že krabica čaká na mňa, „experta", aby som pripojenie nainštalovala. Nie, ani pri najlepšom preháňaní sa nepovažujem za sieťového experta, ale krabicu som aj tak otvorila, dúfajúc, že nájdem nejaké inštrukcie, či návod, ktoré budem schopná sledovať.
Návod som našla a nebol problém. Návod mal tri kroky a pozostával zo zastrčenia tuším žltého kábla do DSL zástrčky, modrého do modemu, zeleného z modemu do počítača a po naštartovaní sa počítač pripojí automaticky. Zvládla som. Následne som ukázala návod rodičom s tým, že však toto je predsa na úrovni cvičenej opice a ak by oni sami krabicu otvorili a na návod sa pozreli, mohli byť online už o niekoľko týždňov skôr.
Usmiali sa na mňa: „Tomu nerozumieš, to je tá naša generácia. My na technológie potrebujeme expertov. Bárs aj na úrovni cvičených opíc." Keď generácia, tak generácia.
Toť nedávno som sa snažila doma nastaviť wireless modem. Prečítala som návody, posťahovala ďalšie z Internetu, preklikávam sa cez jedno menu za druhým a nie a nie ponastavovať parametre správne.
Moja šesťročná ratolesť sa mi pozerá ponad plece a komentuje. Zatiaľ číta pomaly a koktavo, takže pri mojom preklikávaní obrazoviek nemá šancu tušiť, čo a aké inštrukcie sa snažím sledovať. Ale je jej to všetko jasné: „Prečo to všetko čítaš, však preklikaj, keď to nebude fungovať, naklikáme ináč." V zúfalstve som preklikala... Na tretí pokus sme mali parametre správne, aj keď dodnes neviem čo som kde ponastavovala. A dcéra to ukončila: „Však počítač je na klikanie, nie na čítanie".
Hmmm, tak na tých generačných rozdieloch asi niečo bude. Naši rodičia potrebujú expertov, my potrebujeme návody a naše deti klikajú a nič ďalšie im k tomu netreba...
