Porozprávate sa. Večer zájdete von s jeho kamošmi. Do rána uňho prespíte na gauči. S neznámym človekom sa nikdy viac nestretnete a pri odchode to bude zvláštne smutné. Couchsurfing.
Krátky úvod, ktorý bude znieť ako reklama
Couchsurfing funguje ako väčšina dobých vecí dosť jednoducho. Zaregistrujete sa na stránke couchsurfing.org a vyplníte si svoj profil. Nenazvete sa ghdursw ani marcopolo77, ale predstavíte sa skutočným menom. Doplníte svoje skutočné fotky a informácie, ktoré pokladáte za dôležité. Vyplníte kolónku so životnou filozofiou. Hotovo.
Keď sa chystáte cestovať, vrátite sa na stránku. Zadáte mesto, dátum cesty a pár vetami opíšete svoje plány. Ak cestujete do väčšieho európskeho mesta, zobrazí sa pred vami zoznam s niekoľko tisíc ľuďmi. Mená, fotky, životné filozofie. U každého z nich je šanca, že pre vás bude mať miesto.
Ľudí si zoradíte buď podľa počtu referencii od couchsurferov (tí pred vami) alebo posledného prihlásenia. V závislosti od motivácie si ich môžete usporiadať i podľa pohlavia, prípadne veku. (K rizikám couchsurfingu sa dostaneme neskôr. Pokračujme v reklamnom duchu.)
Prvá výhoda: je to zadarmo
Druhá výhoda: všetko ostatné
Vybraným ľuďom potom napíšte krátke správy a poprosíte ich o nocľah. Potenciálni hostitelia sa pozrú na vašu fotku, informácie v profile, životnú filozofiu, cestovateľské skúsenosti a referencie. Prípadne iba na fotku. Ak vás niektorí z nich prijme, odpíše vám a začnete si písať. Dohodnete sa kde, ako a kedy.
Začínate bez referencii a nie je to najľahšie. Fotke a menu bez odporúčania iných nikto neuverí. Dobrá životná filozofia nepomôže. Mne pomohla dobrá kamarátka. Mala referencie.
Na môj prvý couchsurfingový výlet sme išli spolu. Ona nám hľadala hostiteľov po našej trase a ja som zbieral prvé referencie od svojich nových dočasných známych. Za dvanásť dní na Blízkom východe sme na ubytovaní neminuli ani cent, ani izraelský šekel, ani jordánsky dinár, ani nič. Ani stan sme nemali.
Couchsurfing je zadarmo.
Tu by sme mohli skončiť. Povieme si, že je to super, že to nič nestojí a že odteraz cestujme po maličkých bezplatných hosteloch v domovoch ľudí a buďme cool. A je po couchsurfingu.
Jasné, ubytko zdarma je super. Celý couchsurfing je však o niečo väčší. Ak by ho vymysleli v Bruseli a platili z eurofondov, napísali by, že ide o nástroj kultúrnej integrácie, prípadne projekt rozvoja medzinárodnej komunity. Alebo niečo podobné, neviem.
Okrem toho prespania zadarmo je na couchsurfingu totižto super ešte jedna vec a nie je to detail. Namiesto hostelovej / hotelovej / neviemakoluxusnej izby spoznávate krajinu v skutočnej domácnosti. A namiesto recepčnej s visačkou sa bavíte s miestnymi. Bavíte - rozprávate, bavíte - bavíte. Počúvate. Pozorujete. Pýtate sa. Po čase vám to všetko začne pripadať tak super, až sa dostaví pocit previnenia. To, že svojmu hostiteľovi budete chcieť uvariť večeru z maminho receptu, to príde samo.
Vyzlečte sa, zvyknite si
Celkom samo príde aj prispôsobenie. Keď na vás doľahne, že od vášho dočasného kamoša dostávate nocľah (a možno večeru a odvoz, milión dosť dobrých rád a milión ďalšieho), ste vďačný. Prispôsobíte sa. Keď si vás do domu vezme vegán, nekúpite mu do chladničky kura. Ak vám povie, že v jeho dome sa fajčí, nepoviete mu, že to bude inak. Ako sa tomu pocitu hovorí, neviem, ale ten pocit príde. Pokiaľ sa nedostavuje, niekde nastala chyba.
Tu je niekoľko modelových situácii:
Poschodový byt šesťdesiatročného sudcu, Amsterdam. Váš hostiteľ vás dopredu informoval, že v jeho byte chodia ľudia nahí. Dva dni vám to bude pripadať celkom normálne. Vyznávate východné náboženstvá.
Unimobunka mladého tesára, kibuc. Popoludní mu krátko pomáhate skladať drevá z nákladiaku. Do postele idete o desiatej, ráno vstanete pred šiestou.
Študentský byt, Tel Aviv. O desiatej sa začínate chystať na párty. Ráno nevstanete.
Domácnosť brazílskeho lektora capoeiry, Malmö. Doobeda spolu idete na tréning v parku. Čím viac vám to nejde, tým viac sa usmievate. Viete, že toto je váš posledný tréning capoeiry.
Okrem toho boli pri couchsurfingu zaznamenané krádeže, znásilnenia a vraždy. V tomto bode môj nadšený blog končí. Nemecko: každodennosti
