Radovan Potočár
Darjeeling - Goa - Bombaj
Nie veľmi praktický blog o indických vlakoch, železničných staniciach a vzdialenostiach.
Boli Sme. Zoznam autorových rubrík: Vážne veci, Vlažne vážne, Trochu scesty, Próza, Školy, Esej?, Nezaradené

Nie veľmi praktický blog o indických vlakoch, železničných staniciach a vzdialenostiach.

Bude to čudné. Vojdete do bytu celkom neznámeho človeka. S celkom neznámym človekom si uvaríte večeru. Stále to bude čudné.

Amsterdam sa dá prežiť prežiť rôzne. Nahustiť párty, galérie, člnkovanie, prechádzky s foťákom, pivo a bicyklovanie do štyroch dní vás unaví na smrť. Fotky nie.

O plynových maskách, ktoré dostať v sexshopoch aj na ulici, o dôchodkyniach, ktoré obsluhujú, o otázkach, na ktoré sa neodpovedá. O každodennosti. O Nemecku.

O Slovensku, ktoré je diagnóza, o otázkach, ktoré sa nekladú, o čerešniach, ktoré sú luxus. O každodennosti. O Nemecku.

Ste nacista, nikdy nemeškáte a vo voľnom čase pracujete. Jete wursty. Ak ste žena, miss nebudete. Ak ste muž, budete nudný. Byť Nemcom nie je ľahké. Po štvrťroku v Nemecku mám stále len zbežnú predstavu. Byť Nemcom. Napíšem o tom desať viet.

Priletíte do Tel Avivu, ale hneď odtiaľ mierite do Tel Avivu. Na pasovej kontrole čakáte angličtinu, podáte pas a pýtajú sa vás v ruštine. Pokúšate sa o odpovede, da , turist, spasíba. Prišli ste do Izraela a čakáte Izrael, veď čítate správy a nie ste debil, v Izraeli bude Izrael, chápeme sa, všade angličtina, nad hlavami rakety, ďalej teroristi a za múrom Paletína. Celé to ale bude inak. Izrael.

O mužoch, ktorí sa nepotia. O supermarketoch, ktoré si na vás posvietia. O deduškovi, ktorý má business plán. O každodennosti. O Indii.

O pilotoch, baletkách a šéfkuchároch, ktorí vás chápu. O vzdialenostiach, ktoré sa merajú ťavami. O rozprávkach. O každodennosti. O Indii.

O radoch, ktoré neexistujú, o koncertoch, kde sa nespieva, o detských vetách, ktorým nerozumiem. O každodennosti. O Indii.

Na ceste práve prechádza kolóna čiernych Mercedesov, sprava ju obieha Jaguár a o chvíľu neskôr sa mihne biele Ferarri . Po chodníku kráča "bábuška" v sivej šatke a zástere. Ťahá za sebou káričku so slivkami na predaj, občas postojí, niečo predá a tackavou chôdzou pokračuje ďalej. Tá istá ulica, tá istá Moskva.

Ako študent som v Amerike strávil pol roka. To určite nie je veľa. Ale snáď to bolo dosť dlho nato nato, aby som mohol napísať o dvoch najdôležitejších veciach. Ako sa najesť a ako sa zabaviť.

Päťmetrová socha Vladimíra Iljiča v Seattli. Lenin v Amerike? Toto sa nevidí každý deň. Čudne sa na ňu usmievam, fotím si ju zo všetkých strán a kráčam bližšie, že si o nej niečo prečítam. Odkiaľ sa tu len nabrala? Prečo ju umiestnili práve... Nie! Tak toto nemôžu myslieť vážne! Neveriacky na tú tabuľu vypliešťam oči. Krajina pôvodu: Czechoslovakia.

V tlačenici pri križovatke mi ku hrudi ktosi otŕča dlaň. Nízky tmavovlasý mužík. Pozerám tomu chlapovi do ruky, skúmam, čo by to mohlo byť a začínam sa báť. Je to biele a sypké. O čo presne ide, bohužiaľ, povedať neviem. Trpím nedostatkom skúseností.

Istanbul má zhruba 13 miliónov obyvateľov. Zhováral som sa možno s troma tuctami, po mene z nich poznám iba dvoch. Suma sumarum to mesto vlastne vôbec nepoznám, ale predsa si myslím, že čas strávený na hranici Európy a Ázie ma niečo naučil.